Poviedka z reality vtáčikov, ktoré František tak miloval…
Drahí, Bohom milovaní bratia a sestry, nedá sa mi nepodeliť, o krásne svedectvo našich malých bratov vtáčikov, ktorí každé ráno k nám prilietajú do našej „kuchyne“ (vtáčia búdka) na raňajky.
Prežívame radostný pohľad hneď po rozjímaní, keď prídeme do kuchyne a začneme raňajkovať, tak sa pridajú k nám naši bratia vtáčikovia, ktorých vidíme každé ráno cez okno.
Prichádzajú všakovakí návštevníci, či už sestra sojka, sestry sýkorky, bratia brhlíky, bratia stehlíky alebo brat ďateľ a iní. Ako to už v komunite býva všetci sa radujú zo spoločenstva a my tiež. Taktiež vidieť, že sa vedia krásne deliť s jedlom a sú ohľaduplní medzi sebou. Sestru sojku voláme „boying 747 alebo Bojka“ lebo do seba natlačí viac ako ostatní bratia a sestry z ríše „lietavcov“( rekord má 77 semiačok slnečnice). Ďatla voláme „Jožo“ lebo je len jeden čo tu prilieta na raňajky. Vyparádený ako sa patrí, v čierno, červeno, bielom „peroštate“ podľa miestnej lesnej módy. No ako to v živote býva, jedného krásneho rána začal ďateľ Jožo, útočiť na sojku Bojku, ale o čo horšie postupne všetkých z rodiny vyháňal z kuchyňe. Stálo ho to veľkú námahu, lebo lietal a odháňal všetkých sem i tam. Smutný pohľad na ďatľa Joža egoistu nás začal trápiť. Aj sme mu dohovárali, ale kdeže on už nevidí nikoho, hľadí na seba a prestal už byť ďatľom priateľom i bratom, a dokonca ho už nezaujíma ani jeho služba lásky – liečiť choré stromy.
Aké poučenie si môžeme z tohto pozorovania raňajok zobrať? Je vždy krásne, keď rodina, komunita žije spolu a sme k sebe ohľaduplní a v láske sa delíme o všetko čo nám Pán dáva. Či už sú to dary duchovné alebo materiálne. Stávať sa navzájom darom a slúžiť si v láske s pokojným srdcom i mysľou. Nezabúda, na to podstatné, že všetko máme od Boha a jediný vlastník nášho života má byť Ježiš a nikto a nič iné. Len tak budeme zakúšať vnútorný pokoj a slobodu v Duchu Svätom.
Škoda, že ďateľ Jožo si pokazil svoje vzťahy s ostatnými kamarátmi a stal sa smutným, izolovaným, arogantným, sebe stredným, sebestačným egoistom, ktorý slúži iba sebe a zabudol na úlohu (službu) zverenú Stvoriteľom – liečiť stromy. A tak, si pred našimi očami denne ničí vzťahy s ostatnými a aj so Stvoriteľom, lebo premárnil svoje poslanie a službu.
PS: Z knihy: „Myšlienky od Alícii Lenczewskej na každý deň“ (27. január). Ježiš jej povedal : „Zriekaj sa svojho egoizmu a prijímaj moje milosrdenstvo pre všetkých, ktorým môžeš a máš slúžiť. Slúžiť mne znamená slúžiť ľuďom – ich dušiam. A milovať mňa znamená milovať ľudí -nie však tých, ktorých si sama vyberieš, ale tých, ktorých ti ja pošlem.
Br. Masseo OFM