Vieš prečo má žirafa tak dlhý krk?
Lebo má tak vysoko hlavu 😉.
Jeden zo spôsobov ako rozdávať radosť dookola, je napríklad dobrý vtip. Na tohtoročnom tábore, sme však prišli na to, že spôsobov, akými môžeme rozdávať radosť nie je vôbec málo. Nepochybne o tom rozprávali už aj názvy našich skupiniek, v ktorých deti a animátori vzájomne spolupracovali. Sloboda, nádej, viera, jasot (čítaj [džasot]), krása, tanec, úsmev a džavot. Názov témy bol jednoduchý, no za to výstižný: Radosť a dosť!
V prvý deň nás privítalo mesto Vŕbové s pekným počasím priamo pred kostolom sv. Gorazda. Odtiaľ viedla cesta detí cez stanovišťa až do školy J. A. Komenského, kde si každý našiel svoju izbu a spolubývajúcich. Pokračovali sme sv. omšou, ktorej sa zúčastnili aj rodičia detí. Počas omše sme mali oblečené hnedé habity, v ktorých sme sa všetci cítili rovnako prepotene, ale spolupatrične v našej veľkej františkánsko-táborovej rodine.
RODINA bola tak prvou časťou skladačky, ktorú sme položili na stôl. Tým sme chceli ukázať, že je to miesto, kde sa cítiš prijatý alebo kde môžeš ty sám prijímať druhých. A tak vytvárať priestor pre radosť. Téma rodiny, bola prenesená aj do večernej scénky a následne do skupiniek, kde sme sa vzájomne bližšie spoznávali. Po prvom dni sme nakoniec zaľahli do spacákov.
Deň 2.
Po prvej noci, u niektorých vôbec prvej v spacáku, sme si po rannej rozcvičke (chôdzi na 500 metrov s miernym rozklusom po prechode pre chodcov), vychutnali raňajky v neďalekej stravovni. Hmm… po tých raňajkových švédskych stoloch sa mi doteraz zbiehajú slinky. Pokračovala ranná polhodinka, ktorou sme otvárali každodenný program. Tentokrát sme si priblížili ďalšiu časť skladačky – ALELUJA!, ktoré ako už vieme, znamená hebr. „Chváľte Pána.“ Je to prejav RADOSTI a NADŠENIA. Do uší sa nám vďaka vedúcemu Peťovi tiež dostala zvuková stopa, ako slovo Aleluja! správne vyjadriť. Po oživujúcej polhodinke, sme pokračovali celodennou hrou – Osadníci. Tu museli deti spojiť svoje sily a takticky premýšľať o tom, ako vyzbierať čo najviac surovín od animátorov a zároveň ako ich správne využiť pri stavaní svojej dedinky. Nebolo to samozrejme jednoduché, keďže do hry vstupoval prísny ale niekedy i milosrdný panovník, prefíkaní zbojníci a pohotoví policajti. Hra bola prerušená obedom 😊 po ktorom sme kvôli nie najlepšiemu počasiu, zahájili stanovišťa s rôznymi úlohami. Niektoré boli zamerané na kreativitu – ako napríklad kreslenie alebo na šikovnosť v minigolfe či postreh v hre „HU-HA-KŠA.“ (Zaujímavý názov čo?) Nasledovala ako každý deň sv. omša na ktorej nás sprevádzal táborový zbor a večera. Po večeri sa na nás usmialo príjemnejšie počasie a tak sme mohli pokračovať v hre Osadníci. Šikovné a odhodlané boli v tejto hre všetky deti. Po vyhodnotení nasledoval oddych v skupinkách, výnimočný večerníček, čítanie pošty a večerná modlitba.
Deň 3.
V druhé ráno, po budíčku, nasledovala chôdza na raňajky a po nej ranná polhodinka. Ďalšia časť skladačky, čiže téma dňa, niesla názov DAR. V rannej polhodinke, sme v scénke mohli vidieť, aké pekné je, keď niekoho potešíme darom. No zároveň aké pekné je sa o dary deliť. V tento deň sme čas venovali rôznym workshopom, v ktorých sme vyrábali dar pre niekoho iného. Od výroby príveskov v dielni, cez pečatenie listov voskom, maľovanie ponožiek, výrobu zmrzliny, voňavých vrecúšok či príveskov na kľúč až po stavanie rôznych objektov z paličiek, sme sa časovo presunuli k obedu. Po obede nasledoval veselý program, s názvom Možné je všetko 😊, v ktorom sa naše animátorské herecké zastúpenie, snažilo nazbierať čo najviac bodov vo vtipných, náročných i jednoduchších úlohách. Body zbierali samozrejme aj deti a to opätovným zapojením sa do súťaže vždy po animátoroch. Nasledovala sv. omša, na ktorej sme sa dozvedeli, že obdarovanie je nie len pre toho kto dostáva dar potešením, ale radosť má aj ten kto dar dáva. Po večeri sme mohli pokračovať vo workshopoch. Deň sme ukončili večerníčkom, čítaním pošty a modlitbou.
Deň 4.
Keďže v tento deň nám počasie taktiež veľmi neprialo, museli sme výlet preložiť na inokedy. Téma dňa znela SPOLOČENSTVO. Po rannom rituáli sme si na polhodinke vypočuli príbeh o dvoch mladých ženách, kde jedna žila pre svoje potreby a priority, kým druhá sa snažila žiť v spoločenstve rodiny, kolegov či náhodne okoloidúcich ľudí. Ktorá myslíte, že bola šťastnejšia? Po peknej scénke, sme zakúsili silu spoločenstva v jednote, v pripravených aktivitách zameraných na spoluprácu. Po výdatnom obede sme mali opäť čas na workshopy, pokiaľ niekto niektorý nestihol a voľný program. Nasledovala sv. omša, večera a spoločenský večer, ktorý sa niesol v duchu spoločných eRko tancov, futbalu či iných spoločných pohybových aktivít. Deň sme ukončili ako obvykle.
Deň 5.
V tento deň sa na nás slniečko pekne usmievalo, a práve preto sme sa po rannej polhodinke zameranej na ODPUSTENIE, vybrali na peknú turistiku. Počas výletu sme videli polia jačmenných klasov, či stromy prinášajúce rôzne plody. Výhľady z kopcov boli úžasné ako aj rôzne zborové pospevovačky po ceste. Jedným slovom nádhera. Na neďalekom kopci, pri kamennej peci, sme si v lone prírody odpočinuli a načerpali silu duchovne i telesne. Po chutnom rezni v chlebíku, sme sa vydali na cestu späť. Tento deň však zďaleka neskončil.
Po návrate sme sa stretli v kostole sv. Gorazda, kde sme spoločne adorovali pred Sviatosťou Oltárnou? „Čo to je adorovať?“ pýtali sa mnohé deti. Spoločné uctenie si Sviatosti Oltárnej v tichu i v modlitbe, so spevom, s možnosťou napísať na papier, čo chcem komu odpustiť alebo čo chcem aby mne bolo odpustené, bolo silným, pekným a tiež odvážnym gestom od všetkých. Napísané listy od všetkých účastníkov tábora, sme po adorácii spálili, ako symbol aby sa ich obsah vzniesol k Nebeskému Otcovi, ktorému sme tieto veci či myšlienky chceli odovzdať. Večerný program bol znova tradične absolvovaný.
Deň 6.
TAU – to bolo heslom dnešného dňa a zároveň ďalšia časť skladačky témy tábora. Tau, symbol sv. Františka, ako aj jeho chválospev, sme si priblížili hneď v rannej polhodinke. Nasledovali stanovišťa zamerané na živly, za ktoré vzdáva sv. František chválu Pánu Bohu. Po obede nasledoval perný program. Volejbal, futbal, frizby, či posledné workshopy. Každý sa mohol zapojiť do aktivity, ktorá mu najviac sadla. Po návrate a sv. omši, nasledovala tancovačka a pozor! Narodeninový večer. Na nej každý z nás daroval dar pre svojho zverenca, ktorého meno sme si náhodne vytiahli počas týždňa. Bol to veľmi milý a pekný večer. Každý si dal naozaj záležať na dare pre druhého, no zároveň bol obdarovaný 😊 Počas večera nechýbala ani torta, čítanie pošty, tancovanie Benedicatu a hymny, ukončenie večerníčka (v ktorom sme sa konečne dopátrali k tomu, ako rozosmiať smutnú princeznú Šťastenu i smutného kráľa, ktorí boli obeťami smutného draka) 😉 a večerná modlitba. S bonusovým programom – večerného kina.
Ak ste zachytili začiatočné písmená jednotlivých slov určených na každý deň, správnym poskladaním vám vznikne slovo RADOSŤ. A práve vďaka týmto slovám, sme sa Vám – deti, snažili priblížiť, čo všetko v sebe radosť ukrýva. Nie je to len smiech. Je to i odpustenie, ktoré nás k radosti privádza, je to sila spoločenstva a rodiny, možnosť obdarovať niekoho, či chváliť Pána za každodenné, možno pre nás všedné veci. Radosť a dosť! Nič viac niekedy nie je potreba.
Nášho tábora sa zúčastnilo 78 detí, v čase od 6.7. do 12.7.2025. Veríme, že ako nám animátorom, tento čas mnoho dal a zároveň bol dávaním, bol pre deti taktiež načerpaním, alebo aspoň zážitkom. Ďakujeme všetkým rodičom za dôveru. Tiež vďaka všetkým mojim spoluanimátorom za ochotu, obetu a nadšenie. Ale aj Vám deti, vďaka, za všetku snahu a chcenie byť s nami na tábore. A najväčšia vďaka nášmu Nebeskému Otcovi za jeho dary a požehnaný čas, ktorý nám doprial.
Tešíme sa o rok! 😊
