Kopec vyvesených plagátov, pozývanie od priateľov,
rozhodovanie: “ísť či neísť?”, posielanie prihlášok,
hystéria pri balení a neschopnosť žiť pri zistení, že
toho plyšáka už nikam nenapchám a rôzne iné faktory
vyústili až do 17. júla, kedy sa okolo 100 mladých,
krásnych, veselých ľudí zišlo na lúke v objatí lesa za
dedinkou Bobrov, aby prežilo krásny týždeň v náručí Boha
hľadaním cesty sv. Františka.
Pohľad, ktorý sa nám naskytol hneď po príchode nás
mnohých prinútil začať rozmýšľať o tom, že tie plagáty
a bratia františkáni to možno predsa mysleli vážne a my
tu budeme týždeň v stanoch bez teplej vody, bez sprchy
(alebo s takou, čo je fajný kus od našich stanov a v
teplej sa umyjú maximálne traja:) ), bez internetu,
telky, mobilu a splachovacieho záchoda hľadať čosi nové.
Objavovať chudobu. Chudobu, ktorá nie je závislá, ktorá
sa rozdáva a obetuje. Chudobu, ktorá je bohatá…
Program bol aj napriek myšlienke zriekania veľmi bohatý.
Z filmu “Brat slnko, sestra Luna” sme sa dozvedeli čo-to
o živote sv. Františka a sv. Kláry, čo bolo naozaj veľmi
zaujímavé (aj keď, priznajme si, že búchanie hláv o
lavicu so zatvorenými očami nebolo gesto z čistej
kajúcnosti:) ). Rozobrali sme tiež tému Eucharistie ako
živého chleba a živej krvi, živej obety – živého Ježiša
Krista.
Zamýšľali sme sa nad Františkovým chválospevom
stvorenstva a hľadali Božie stopy v prírode na krásnej
túre k Babej hore. Prežili sme úžasný Deň zmierenia s
kajúcou pobožnosťou o rukách, ktoré majú vedieť pohladiť,
rozdávať, udržiavať v jednote. Mohli sme sa tiež radovať
z letných Vianoc a vychutnávať si štedrú večeru z ešusu a
poobdivovať krásu a duchovnosť 🙂 živého Betlehemu, ktorý
pre nás pripravili naši duchovní vodcovia a tiež sa
vybrať do Egypta za sv. rodinou. A občas sme sa aj
vybláznili na scénkach, ktoré mali vždy hlbokú pointu.
Vrcholom každého dňa sa stalo slávenie Eucharistie.
Jednoducho povedané: “..Duch Svätý prosto vial kadiaľ
chcel…” A my sme boli šťastní v spoločenstve, ktoré nás
obopínalo zo všetkých strán a vedelo sa jašiť a šantiť a
byť vážne a duchovné…prosto: “…ak sa milujeme
navzájom Boh je v nás…”
ĎAKUJEM PÁNOVI ZA TEN NÁDHERNÝ TÝŽDEŇ!!!
Hanittka
