Podobne tak ako keď vezmeme do rúk sv. Písmo a čítame ho. Hľadáme, spoznávame, Pána, Boha Otca skrze texty inšpirované Duchom Svätým. Kde máme možnosť trochu hlbšie sa akoby ponoriť do Božích textov a zakúšať Pána trochu inak, akoby sa ho dotýkať. Tak podobným spôsobom môžme spoznávať Pána Stvoriteľa skrze “knihu” prírody ktorú máme všade okolo seba. Za všetkým to čo naše oči vydia okolo seba v prírode, v stvorenstve sú akoby tie slová ktoré čítame v knihe sv. Písma. Tak aj to čo vidíme pred sebou nám hovorí o veľkosti, o kráse, o dobrote či iných vlastnostiach Boha Otca Stvoriteľa. A sv. František z Assisi je nám v tomto najväčším učiteľom. Približovaním sa ďalšieho roka kde si pripomíname 800 rokov od napísania krásneho hymnu na stvorenstvo “pieseň brata slnka” sa môžme aj mi trochu zastaviť a hľadať nášho Pána vo všetkom okolo nás… Sv. František túto pieseň nenapísal keď bol v plnej sile telesnej i psychickej, keď všetko v jeho živote išlo typ top, ale práve naopak. Bol to rok pred jeho smrťou v ktorom zakúšal veľa ťažkých chvíľ. František ku koncu života prežíval ťažkú chorobu očí kde skoro úplne oslepol. Jeho “Rád” ktorý sa veľmi rýchlo rozrastal, sa začínal uberať trochu inak ako si on predstavoval. Sám už pomaly nedokázal fungovať, potreboval pomoc svojich bratov lebo jeho schopností sa po stygmatizácii veľmi zhoršili. A on v takomto rozpoložení chváli a oslavuje Pána za všetko to stvorenstvo okolo seba a stavia ich na svoju rovinu keď ich nazýva bratmi a sestrami.
Hľadajme, chváľme a oslavujme aj mi Pána, aj keď možno nie všetko ide podľa našich predstáv, aj keď zažívame všelijaké zlá. Nenechajme sa zlomiť zlom ale berme si aj mi príklad od sv. Františka a nájdime si čas na oslavu nášho Pána…
