František hovoril o reálnej prítomnosti Pána v Eucharistii, ale aj my máme žiť v reálnej prítomnosti Ježiša v našom živote, v každom okamihu, situácii, stretnutí, pri práci, v našom myslení, v srdci chodiť s Ježišom, naším Pánom v jednote s Otcom i Duchom Svätým. Tak sa nám deň stane modlitbou a stvorený svet chrámom Boha. Preto František žije univerzum jednoty s Bohom a inak ani nevie žiť. To je odkaz pre dnešnú dobu plnú rozdelenia, vojen, chaosu, neúcty k životu a voči Stvoriteľovi všetkého a všetkých. To je odkaz Františka pre krízu viery, znásobujúce sa utrpenie, byť číslom a nie človekom, kde sa život s Bohom nahrádza modloslužbami rôzneho druhu (relativizmom, hedonizmom, novodobým komunizmom, materializmom, racionalizmom, falošným humanizmom, virtuálnym svetom) od Zlého, ktorý zamestnáva nepretržitou prácou, workoholizmom, neustálym naháňaním sa, ohlušovaním, bezbožným životom, kde Bohom sa nám stáva prehnaná starostlivosť o brucho i telo. Toto zabíja akékoľvek proroctvo Ducha v modlitbe a klaňaní sa Jedinému Bohu v Eucharistii, kde vo všeobecnom kňazskom povolaní, každého bezhranične milovaného Božieho dieťaťa, syna a dcéry máme kráľovské postavenie, akému sa nevyrovná žiadne postavenie na zemi. A tak skartovanie ľudskej dôstojnosti a človeka stvoreného na obraz Boha, v dnešnej kultúre smrti môže byť vzkriesené milovaný brat, sestra, matka, tvojou vierou, nádejou, láskou, skrze Krista, s Kristom a v Kristovi v jednote Ducha Svätého. Do tohto pokánia a zadosťučinenia nám Pán dáva plnosť milosti vrátiť sa na cestu Pravdy, Života, pokoja, radosti a požehnania ako vyvolených synov a dcér, na svedectvo Lásky a jednoty s Otcom i jeho vôľou s nami. Začnime v tomto čase milosti žiť skutočne kresťanským životom plným nádeje a jednoty s Pánom v našich rodinách, farských, rehoľných komunitách, na pracoviskách i v našom národe. Nech svedectvo umučeného, ukrižovaného, zmŕtvychvstalého Krista skrze nás zasvieti všade tam, kde sa šíri beznádej, tma neviery, nenávisť a bezbožnosť.
fr. Masseo OFM