„Krajinou túlajú sa anjeli..“ sa spieva v jednej veľmi peknej piesni, ale nie sú to len obyčajné slová,
je to realita. Oni sa však netúlajú len v nejakej rozprávkovej krajine z našich detských snov, lietajú si pekne-krásne
všade okolo. A občas sa zletia na jednom mieste. Presne tak to vyzeralo 4.7.2009 v Rajci, kde sa zleteli anjelici zo
všetkých kútov Slovenska, a to nie obyčajní, ale rovno tí Františkovi.
Tohtoročný tábor fraAngeli bol už v poradí štvrtým zjazdom našich malých anjelov. Jeho program sa niesol v
duchu misií a misijného povolania, o čom svedčila aj jeho hlavná myšlienka: „Svieťme svetu!“.
V deň príletu anjelov privítali šumní šuhaji a pohľadné dievčence v slovenských krojoch. Bola to však skôr
rozlúčka so Slovenskom, my sme predsa išli svietiť svetu, a tak sme deti rozdelili do skupín, aby sa čo-to
podučili aj o iných kultúrach. Odrazu sa rajecká škola zaplnila veselými Indiánmi, temperamentnými Mexičanmi,
čiernymi Afričanmi, šikmookými Číňanmi, zmrznutými Eskimákmi, po uši zahalenými Arabmi či ekologicky založenými
Austrálčanmi. Všetko bolo zrazu hore nohami, a to práve boli skvelé podmienky na začiatok našej „Cesty, cesty,
cesty dobrodružnej“, o ktorej sme spievali v tohtoročnej táborovej hymne. Tak ako vždy každý deň niesol svoju
hlavnú myšlienku.
Tentokrát sme sa nechali inšpirovať vlastnosťami a charizmami, ktoré by žiadnemu misionárovi nemali chýbať:
odvaha, trpezlivosť, úcta, pokoj, ale tiež sila na nový začiatok a spoločenstvo. K tomu, aby sme
sa tieto slová naučili chápať aj v spojitosti s misiami, nám pomáhali ranné polhodinky, v ktorých bola téma dňa
predstavená pútavou scénkou. Tiež sme si v rannej polhodinke našli čas aj na zoznámenie sa s krajinou, ktorej
sme sa potom celý deň venovali, vďaka tomu sme sa dozvedeli mnohé zaujímavosti, naučili sa pár základných fráz
či spoznali najväčšie problémy, s ktorými bojujú obyvatelia danej krajiny. Dokonca sme v našom tábore privítali
aj živého misionára – Miška, ktorý nám prišiel porozprávať o misii v Keni a Juhoafrickej republike. Hneď sme všetci
chceli utekať k černoškom :o) a kiežby v nás táto túžba raz dozrela, aj keď najpodstatnejšie je byť misionárom tam,
kde sa práve nachádzame. Stačí úsmev, milé slovo či iný prejav lásky, tak málo stačí a už plníme svoju misiu. S týmto
posolstvom sme sa aj vrátili domov a verím, že všetci tí naši túlajúci sa anjeli ho ešte aj dnes praktizujú a svietia
svetu na tých svojich cestách dobrodružných :o).
Hanittka
