Je štvrtok 24. júla 2008 a ja cestujem s kapucínom Tomášom do Trstenej, aby sme v piatok ráno mohli odtiaľ
vyzdvihnúť deti. Bratia františkáni nás krásne privítali, uhostili a ráno, keď sme sa prebudili nás čakal
očakávaný tábor, na ktorý sme sa veľmi tešili. Obidvaja ako nováčikovia sme boli plní očakávania.
Vo vlaku sme sa s deťmi pozoznamovali a cestou nám pribúdali stále nové a nové deti. V Novom Meste nad Váhom
na nás čakal poschodový autobus. Najprv sme nemohli veriť vlastným očiam, až keď sa začalo do neho nastupovať,
tak sme uverili, že ten parádny autobus je náš. Pred školou nás už vítali animátori prezlečení v kostýmoch
zvieratiek – zajac, žaba (veľký žob), vrana, včela, medveď s pesničkou Malé koníky ľúbi Boh. Po zadelení do
tried sme sa presunuli do telocvične, kde boli deti rozdelené do skupiniek: včielky, cvrčky, zajace, ovečky,
škovránky, sokoly, vlci, organizačný tím mal názov rybičky. Nakoniec sme ešte uvideli putovného anjela, ktorého
mala dostať skupinka, ktorá získa počas tábora najviac bodov. Na záver dňa nám niektorí animátori predstavili
jeden tanec ako modlitbu, v ktorej sa spieva ako František napísal požehnanie Leovi. Tento tanec nám vyrazil
dych, bol taký krásny, že ho museli znovu zopakovať, dlhé namáhavé nácviky stáli za to, prinieslo to veľké
ovocie. A to bol len začiatok tohto krásneho tábora.
Každý deň bolo nachystané iné prekvapenie. Každá skupinka mala hádať aké množstvo cukríkov, kamienkov, servítkov
sa nachádza v zavesenej fľaši, koľko má strán liturgia hodín… Na každý deň boli porozdeľované služby od
upratovania až po liturgickú službu. Deti mali možnosť napísať na dva veľké papiere fuj – fajn, čo sa im páči a
čo sa im nepáči na tábore.
Prvou témou tohto tábora bola všímavosť. Počas rannej polhodinky sme napísali na lístočky svoje mená a
robili sme si navzájom anjelikov, celý deň sme si všímali toho druhého, modlili sa za neho a boli ku nemu milí.
Potom si deti začali vyrábať cingulá, doobeda začali aj workshopy, na ktoré sa deti veľmi tešili. Mohli si vybrať
z veľmi pestrej ponuky: tanečný workshop, výroba myšiek, výroba tašiek, tanec s vlajkami, výroba náramkov, výroba
kociek zo zápaliek, drôtikovanie. Neskôr vznikol aj strelecký, futbalový, šachový a masážny workshop. Sobota popoludní
sa niesla v duchu súťaženia na zimných olympijských hrách v rôznych disciplínách ako napríklad slalom, hokej, kocka ľadu,
biatlon, prezliekanie do lyžiarskej výzbroje. A samozrejme nesmela chýbať ani sv. omša s rytierskym sľubom a odovzdávaním
habitov. Večer sme sa po náročnom dni usadili do telocvične a popozerali sme si fotky z celého dňa.
V nedeľu bola téma úsmev. Ráno sme sa zúčastnili na sv. omši v dedine, po nej sme sa dozvedeli, že bola obetovaná
za jednu pani, ktorá oslavovala 60rokov. Táto rodinka nám vyčarila úsmev na tvári, keď sa v našej škole zastavili a dali
nám všetkým nanuky. Bol to krásny darček. Poobede sme sa sústredili na výrobu veľmi zaujímavých masiek. Témy boli rôzne
– včelí úľ, záhrada, električka, lekárnička, kytica kvetov, kúpeľňa, akvárium … Večer to vyvrcholilo krásnym karnevalom,
kde sa predstavili všetky masky. Súťaž o najkrajšiu masku vyhrala kúpeľňa :o).
Pondelok sa niesol v téme prosba. Tento deň sme sa vybrali na celodennú túru, po ceste sme sa zastavili na kofolu,
aby sme doplnili povinné množstvo tekutín. Na lúke, kam sme prišli, sme si mohli zašportovať, pospať a spoločne sme slávili
sv. omšu. Na záver dňa sa premietla ešte rozprávka Mravčia polepšovňa.
Téma ospravedlnenie bola v utorok. V tento deň bolo prvé lúčenie s našou Vlaďkou, ktorá nám krásne spríjemňovala
chvíle svojím hraním nielen pesničkami Malé koníky ľúbi Boh, Noe … V tento deň sa športovalo a pracovalo vo workshopoch.
V noci bola veľmi očakávaná nočná hra, trasa bola cez kukuričné pole. Deti boli rozdelené podľa farieb, ktoré si vylosovali.
V stredu bolo témou odpustenie. Počas rannej polhodinky si deti písali na papier to, čo chceli povedať iba Pánu Bohu, to,
čo ich najviac trápilo, to, či potrebujú niekomu odpustiť alebo aby im niekto odpustil. Tieto papiere sme potom vbudovali
do hlinenej tehličky. Ten deň nastalo ďalšie lúčenie a to s Tomášom a Matejom. No tábor pokračoval a popoludní si každá
skupinka vylosovala dve zastavenia a nakreslila ich blatom na veľký papier. Počas krížovej cesty sa skladal kríž z puzzle.
Sv. omša bola v prírode a napriek tomu, že nám počas nej popŕchalo, bola krásna a na záver sme sa všetci tešili z Kamilovho
novokňazského požehnania. Večer nás čakala opekačka, zaspievali sme si a skupinka včielok si pre nás pripravila veľmi peknú
scénku o poslednom súde.
Vo štvrtok bola pripravená téma súcit. Navštívili sme miestny domov dôchodcov, či domov sociálnych služieb v Novom
Meste, kde sme podarovali darčeky, ktoré sme vyrobili na workshopoch. Veľmi to všetkých dojalo. Poobede sme si pre deti
pripravili prekvapenie, keď sme ich nič netušiace zhromaždili pred školou a Ľubo vytiahol hadicu. Začalo sa oblievanie,
ktoré veľmi dobre padlo pri takom teple. Tento deň sa ukončil diskotékou, na ktorej sme sa veľmi dobre zabávali.
Posledný deň sme začali balením. Poslednou spoločnou sv. omšou sme ukončili celý tábor, na ktorom sme vyhodnotili najlepšie
skupinky. Všetky deti dostali na pamiatku keramické hrnčeky fraAngeli. Čas lúčenia bol pre nejedného ťažký, niektorým
vyhŕkli slzy a všetci sme si uvedomili, že tábor sa práve teraz skončil. Každý sa tešil na poštu, aby sa dozvedel, čo pekného
mu napísali na papier vo fľaši.
Týmto by som sa chcela poďakovať Pánovi, že mi poslal do cesty týchto úžasných animátorov, ktorí ma prijali medzi seba,
chcem sa poďakovať za všetky deti, že ma toho veľmi veľa naučili, za ktorými je mi veľmi smutno. Tak malo stačí, aby si
človek všimol, tak málo stačí, aby sme sa na človeka usmiali, tak málo stačí prosiť, ospravedlniť sa, odpustiť a súcitiť
s druhými.
A čo tu ešte chýba? Dva nosorožce … :o)
Na záver posielam požehnanie brata Lea, ktoré nás sprevádzalo celý tábor.
Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni, nech ti ukáže svoju tvár a nech ti je milostivý. Nech obráti svoju tvár k tebe a
daruje ti pokoj. Nech ťa žehná Pán.
Majka
