„… A MALI SME Z TOHO NAOZAJ RADOSŤ!”
Batoh, ktorý som zložila z chrbta po príchode do školy v Bobrovci, nebol taký veľký
ani ťažký, aké bolo moje očakávanie a strach. Nevedela som čo môžem čakať od tejto
novej veci, do ktorej som sa pustila. No všetko toto zmizlo, keď prišiel prvý autobus
s deťmi. Vyľakané tváričky z môjho vyskakovania a šantenia (čo bolo súčasťou uvítacieho
ceremoniálu – škriatkovia Šťastko a Smejka), obrovské batohy a zvítavania prerástli všetky
obavy.
Keďže celý tábor sa niesol v duchu „…a máme z toho radosť!”, úsmev a niekedy
aj slzy šťastia neobchádzali nikoho počas celého tábora. Zoznamovanie sa s novými ľuďmi
a prostredím, rozdelenie do skupiniek a oboznámenie sa s pravidlami v tábore bolo hlavným
programom prvého dňa. V ďalších dňoch sme sa všetci občerstvovali najskôr na rannej rozcvičke,
potom na vždy skvelých raňajkách, ale najmä na
ranných polhodinkách. Postupne sme sa dozvedeli o rôznych nových veciach, z ktorých môžeme
mať radosť. Lebo radosť nie je len z novej hračky, zo sladkostí alebo z výhier. Ale aj z
bolesti, zo skutočných priateľov, a zo spoznávania nových vecí. A hlavnou radosťou je,
keď sme s Ježišom.
Náplňou dopoludňajšieho programu boli poväčšinou workshopy. Vyrábali sa rámiky na fotky,
náramky z korálikov (malých i veľkých), origami, modelovali sme z hliny, vyrábali kocky
a krížiky zo zápaliek … No hlavný workshop prvých dní bol tanečný workshop. Naším hosťom
bol totiž Paľko Danko, ktorý nacvičil s deťmi úžasný tanec, ktorý v nás vyvolával
zimomriavky. Všetci sme sa veľmi tešili a mali radosť – účinkujúci, ale aj diváci.
V popoludňajších hodinách, po výdatnom obede v reštaurácii ( ten pán čašník ma musel
mať veľmi rád – vždy som dostala obrovskú porciu :o) ), sme súťažili na stanovištiach.
Raz sme hľadali poklad, inokedy sme sa učili byť správnym tímom, alebo sme cestovali z
rozprávky do rozprávky a ukázali sme, akí sme športovci. Po všetkom tomto programe sme sa
vždy vyobliekali do habitíkov, správnejšie do rytierskeho brnenia, odobrali sme sa do
kostolíka a ďakovali sme za prežitý deň. Nasledovala večera a
potom večerný program. Každá skupinka zahrala nejaké divadlo, alebo sme spievali …
Animátori sa nakoniec vžili do rozprávkových postáv a zahrali deťom rozprávku na dobrú noc.
Po večernej modlitbe sme sa pekne uložili do spacákov a oddychovali. V jeden deň, sme sa
dokonca vybrali na celodennú túru. Omšu sme mali pri krásnej kaplnke v horách. Počas celej
cesty sme si niesli kameň a papier, na ktorom boli napísané naše osobné bolesti. Tie sme
potom pribili na drevené srdce a kamene poukladali pod kríž. Bol to symbol našej odovzdanosti
Bohu. Dali sme mu všetky naše trápenia, ktoré nás ťažili.
Ďalší večer sme mali opekačku. Dobré tetušky z dediny
nám upiekli veľa chutných koláčikov, tak sme sa vytešovali aj zo sladkého potešenia.
Nesmiem zabudnúť na nočnú hru, ktorú všetci úspešne absolvovali a nikto nespravil hanbu do
gatí :o). Niesli sme regulu svätého Františka k pápežovi a dostali sme dokonca od neho
požehnanie za odvahu a úsilie pri jej nesení! A v poslednú noc nechýbala ani záverečná
disco! :o)
Počas všetkých dní sme sa veľa nasmiali. Rôzne brebtíky, detí či animátorov ( Zachej sa v
okamihu zmenil na Zachariáša; Iškariotský bol Iškaroitský; Gubbio sa stalo Gabiom; Majkin
brat bol Majkin sestra; Porciunkula mala toľko premenovaní, že si to ani nepamätám :o); v
prvé dni zo mňa spravili pani učiteľku…atď.), rozveseľovali všetkých. Ale aj smsky v
zápalkových škatuľkách určite vyčarili úsmev na nejednom z nás. Napriek tomu, že niektorých
zmoril kašeľ či nádcha, bolesť bruška, hlávky alebo všeličo iné, radosť nás neopustila ani
na chvíľku. Až keď nastal deň odchodu, posmutneli naše tváričky, lebo sme sa museli rozlúčiť.
Ale aj tak sme sa v duchu tešili, že sme prežili taký krásny a požehnaný týždeň ( aj počasie
bolo super ) a už sme sa vytešovali na ďalší rok. Slzy tiekli potokom. Dokonca ani niektorí
chlapci sa nezdržali.
Ja sa priznám, že som rada, že tento článok nepíšem na papier. Bol by totiž celý navlhnutý
od sĺz, ktoré mi tečú ešte stále.
Ďakujem Bohu za všetky tie úžasné bytosti, ktoré som stretla a ktorým som mohla dať svoju
lásku. Veľa sa mi jej aj dostalo a z toho som ešte viac šťastná. Budem z nej čerpať veľmi,
veľmi dlho. Všetkým, ktorí boli na tábore, posielam objatie a poďakovanie za všetky krásne
chvíle, darčeky a úsmevy. No a tým, ktorí na tábore neboli, tým odkazujem, aby neváhali a
budúci rok sa prihlásili do nášho tábora FRANTIŠKOVÝCH ANJELOV. Určite neobanujete, lebo
získate veľa nových kamarátov, veľa nového sa dozviete a hlavne zažijete nezabudnuteľné
chvíle.
S láskou vaša Majka Smejka :o)
