Dňa 3. októbra, v predvečer sviatku svätého Františka, sa vo františkánskom kostole Všetkých svätých v Hlohovci o 18:30 konala slávnostná svätá omša. Jej hlavným celebrantom a slávnostným kazateľom bol páter dominikán Rafael Marek Tresa OP, ktorý pôsobí vo Zvolene. Koncelebroval páter gvardián Augustín Peter Hlavina OFM, páter Jeremiáš Daniel Kvaka OFM a hlohovský dekan vdp. Jozef Schwarz.
Slávnostný kazateľ vo svojej homílii spomenul, že mal prísť kázať už minulý rok, ale kvôli chorobe nemohol, preto bol rád, že mohol zavítať tento rok. Čo nám môže povedať osoba svätého Františka aj v tomto storočí? V dobe, keď žili svätý František a svätý Dominik, sa rozmáhal blud v skupine, ktorí sa volali katari, kde bola hierarchia dokonalých a obyčajných veriacich. Tí dokonalí prežívali život v askéze, a obyčajní veriaci mohli robiť, čo chceli. Vyznávali, že všetko, čo existuje, nemá zmysel, lebo to pominie, preto smú robiť všetko, čo chcú. Boh mohol tvoriť len to dobré, duchovné, a to zo sveta bolo zlé, čiže aj stvorenstvo. Písmo nás učí, že Boh stvoril nebo a zem. Ako reakciu na tento katarský blud svätý František začal ospevovať Boha ako Stvoriteľa. Začal vzývať aj všetko stvorenie, slnko, mesiac, hviezdy, vietor, vodu, ako poznáme z jeho piesne brata Slnka. Tento chválospev sa považuje za najstaršie zachované zapísane dielo talianskej poézie. František hovorí, že všetko, čo Boh stvoril, je dobré. Jeho ďalším odkazom cez toto dielo je to, že so zlom sa nebojuje. Nemôžeme robiť ďalšie križiacke výpravy a ísť na hriešnikov s mečom. Zlo sa odstraňuje intenzívnym a ešte väčším dobrom. Nie nenávisťou, robením rozdielov, že niekto je zbožnejší. Rozdelenie pochádza od Zlého. Koľkokrát nás trápi rozdelenie v rodinách, v Cirkvi a naša reakcia je taká, že k zlu pridávame ďalšie zlo, ďalšie rozdelenie, keď heretizujeme, ohovárame a posudzujeme. Svätý František, namiesto toho, aby ešte viac rozdeľoval, koná dobro, ktoré spája a priťahuje. Teda so zlom sa nebojuje, zlo sa naozaj odstraňuje ešte väčším a intenzívnejším dobrom. Nemáme stavať len na liturgii, kánonickom práve či úkonoch, ale hlavne na tom, aby sme sa navzájom milovali. Nech nie sme Cirkev bojujúca, ale milujúca. A práve svätý František je nám príkladom, že vždy máme začať od seba, vytláčať zlo tým, že začneme prinášať dobro.
Po svätej omši nasledoval obrad Tranzitus, čiže prechod duše svätého Františka do večnosti. Bratia františkáni predniesli spevy a úryvky zo životopisu svätého Františka, v ktorom boli opísané jeho posledné chvíle. Potom zaznela päťkrát modlitba Otčenáš a požehnanie relikviou svätého Františka, ktorú bolo možné si po obrade uctiť. Slávenie bolo zavŕšené spoločným agapé, ktoré pripravili členovia tretieho františkánskeho rádu – terciári a pri liturgii vypomáhali aj terciári z Topoľčian, ktorí prichádzajú do Hlohovca na každú slávnosť. Počas agapé strávili veriaci pekné chvíle nielen pri výbornej fazuľovici od brata Zacheja Lalíka OFM, ale hlavne v bratskom spoločenstve plnom radosti.
Lucia Froncová
