Na sviatok Svätých archanjelov 29.9.2023 vo veku 87 rokov odišla k Pánovi žena, ktorú mnohí poznáme z bočnej lavice presbytéria trnavského kostola ako modlitebníčku a speváčku s typickým trnavským prízvukom, ako ženu, ktorá zasvätila svoj život svojej rodine, ale i službe Bohu v starostlivosti o jeho chrámy…najmä ten trnavský františkánsky. Jej pohreb sa odohral na druhý deň po sviatku sv.Františka, čo má tiež svoju výpovednú hodnotu.
Ako novici sme sa niekedy “hrozili”, čo si teta Jojka (teta – čítaj prosím tvrdo) na nás vymyslí, čo by bolo treba urobiť: ísť tam a tam, ale hlavne na rebríkoch poodstraňovať pavučiny či prach na monumentálnych trnavských oltároch – lebo “to vždy robili novici”. Ale to je tá najmenšia spomienka…
Oveľa viac táto naša zástupná “novicmajsterka” – či “gvardiánka” bola hlavne vzorom nespočetných modlitieb, úcty k Panne Márii, človekom stretnutia, pomoci, ochoty, vernosti, bola ozajstnou ženou Cirkvi, ktorá videla zblízka aj mnohé jej slabosti a nikdy ju neprestala mať v úcte. Bola ženou, ktorá držala rodinu pokope, ale i pri Bohu. Bola tou, ktorá keď vyzdobovala kostol nepriamo vyučovala márnivosti, ktorú by mal mať človek voči Bohu. A takto by som mohol pokračovať ďalej v spomínaní. Bola jednoducho človekom, ktorý mal aj mnoho svojich limitov a nedostatkov, ale napriek nim “to dala ako pani”, povedané rečou dnešných mladých.
Tak trochu dúfam, že jej fotografia – či malý portrét bude trvalou súčasťou vrátnice trnavského kláštora. Zaslúži si to… Dlho platilo, že gvardiáni a bratia kláštora sa menia ale Jojka a brat Paško ostávajú…Teraz to musí potiahnuť Paško sám…
Trnavský kláštor už bude navždy mať svoju pani Settesoli – práve v osobe pani Jojky Piknovej. A ak neviete toho veľa o ženách ako pani Settesoli, nevadí, stačí že si spomeniete na život pani Piknovej.
Nech odpočíva v pokoji!
bratia…
