Pane, prosíme, daj nám silu odpúšťať a modliť sa aj
za našich nepriateľov
Druhý sviatok vianočný je pre veriacich spomienkou na diakona a prvého mučeníka sv. Štefana, ktorý bol pre svoju vieru v Ježiša Krista ukameňovaný. Po slávnosti narodenia Pána tak liturgickú bielu farbu nahrádza farba červená, symbolizujúca Štefanovu mučenícku smrť. Príklad sv. Štefana, ktorý pred svojím umučením povedal: „Vidím nebo otvorené a Syna človeka, Ježiša, stáť po Božej pravici,“ by nás mal viesť k takému spôsobu života, aby aj pre nás bolo nebo otvorené, aby nám z neho plynuli milosti. Keď sa však zamyslíme nad svojím každodenným konaním, položme si otázku, či sme pripravení kedykoľvek otvorene priznať svoju vieru, alebo radšej zostávame v úzadí, akoby sme sa hanbili za to, že sme kresťania…?
Ako čítame v Skutkoch apoštolov, Štefan bol plný viery a Ducha Svätého, preto, keď sa apoštoli rozhodli ustanoviť osobitnú charitatívnu službu v Cirkvi (diakoniu) pod vedením osvedčených mužov, ako prvý bol vybraný Štefan a po ňom nasledoval výber ďalších šiestich mužov „pre službu pri stoloch“, čo bola prvá diakonská vysviacka. Štefan bol ustanovený aby sa staral o chudobných a chorých a rozdeľoval almužnu medzi vdovy a siroty. V Skutkoch sa píše, že neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa po jeho kázaniach obrátili. To sa však nepáčilo nepriateľom Cirkvi, ktorí ho za to prenasledovali, krivo obvinili, nespravodlivo odsúdili a napokon dali vyviesť za mesto, kde ho ukameňovali.
„Svätý Štefan ako prvý kráčal po stopách Božského Majstra, zomrel ako Ježiš tým, že zveril svoj vlastný život Bohu, v plnej dôvere, v plnej viere a v srdci dokázal odpustiť svojim prenasledovateľom, ale aj tým, ktorí ho nakoniec ukameňovali,“ povedal v homílii páter Masseo a pokračoval: „…keď ho kameňovali, hovoril: Pane, Ježišu, prijmi môjho ducha… sú to slová podobné, ako hovoril Ježiš na kríži – Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Postoj Štefana, ktorý verne napodobňuje Ježišove činy, je pozvaním adresovaným každému z nás, aby sme verne prijímali s Pánom nielen to pozitívne, ale v živote aj to negatívne čo nám prináša.“
Štefan sa pripodobňuje Ježišovi nielen tým, že sa zveruje do rúk nebeského Otca, ale aj odpustením. V posledných chvíľach svojho života sa modlí za svojich katov a zomiera so slovami: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“
V tomto vianočnom čase skúsme sa zamyslieť nad sebou, do akej miery sme schopní odpustiť ľuďom, ktorí nás zranili, s ktorými sme si doteraz neurovnali vzťahy…?
Aby sme dokázali odpustiť, prosme o príhovor sv. Štefana, aby nám Pán dal silu naučiť sa odpúšťať, naučiť sa modliť za ľudí, ktorí nám ublížili. Prosme o silu urobiť kroky k otvorenosti a zmiereniu. Aj napriek mnohým ťažkostiam neprestaňme v našom živote nasledovať Ježiša, aby sme aj my mohli vidieť otvorené nebo a vstúpiť na hostinu Baránkovu.
Počas rodinnej svätej omše vo františkánskom kostole v Nových Zámkoch hral a spieval folklórny súbor Matičiarik, ktorý po záverečnom požehnaní svoje účinkovanie doplnil pásmom ľudových kolied.
Text a foto: Marta Kasášová
