Po stopách Antona Bernoláka
Keď v roku 1763 v Červenom Kláštore kalamuldský mních Štefan Romuald Hadbavný zostavil prvý latinsko-slovenský Syllabus dictionarij Latino-Slavonicus so stručným návodom k slovenskej gramatike, ani netušil, že v ňom zachytil predbernolákovský západoslovenský kultúrny jazyk. V tom čase už v malej oravskej obci Slanica rástol budúci rímskokatolícky kňaz a jazykovedec, ktorý sa zapísal do dejín slovenského národa ako kodifikátor spisovného jazyka, nesúceho pomenovanie po ňom ako bernolákovčina. PO STOPÁCH ANTONA BERNOLÁKA sa v rámci rovnomennej prednášky vybrali účastníci malého spomienkového stretnutia, ktoré v marci zorganizovali bratia františkáni v Nových Zámkoch. Na túto symbolickú cestu sa účastníci vybrali v sprievode lektorky miestneho Múzea Jána Thaina Marty Kasášovej. Prednáška začala v rodisku Antona Bernoláka, v dnes už Oravskou priehradou zatopenej obci Slanica, pokračovala miestami jeho pobytu počas obdobia štúdií a skončila zastavením na miestach jeho kňazského pôsobenia. Poslednou zastávkou na životnej púti Antona Bernoláka boli Nové Zámky, kde po takmer šestnásťročnom účinkovaní jeho život ukončila náhla smrť 15. januára 1813. Pán si ho povolal vo veku nedožitých 51 rokov a tu je aj miesto jeho posledného odpočinku. Po vyše hodinovej prednáške sa účastníci spoločne vybrali k soche Antona Bernoláka na Hlavnom námestí a modlitbou za účasti pátra Silvestra, prednesom básne v interpretácii Petra Červeného a položením venca k soche si uctili pamiatku tejto významnej osobnosti, ktorá s ďalšími slovenskými vzdelancami vytvorila podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka v roku 1843.
Príjemné počasie priam lákalo na malú večernú prechádzku a tak cestou späť do kláštora lektorka múzea prezradila ešte zopár zaujímavostí z výstavby súsošia Najsvätejšej Trojice, povedľa ktorého prechádzali, i zo života svätcov, ktorých sochy sa na ňom nachádzajú i zo samotnej histórie mesta.
Text a foto: M. Kasášová a Zuzana Pásztorová
