Nižšie uvádzame text homílie, ktorú predniesol kardinál Matteo Zuppi, arcibiskup Bologne a predseda Talianskej biskupskej konferencie, na záverečnej slávnosti vystavenia telesných pozostatkov svätého Františka, ktorej predsedal v hornom kostole Baziliky svätého Františka
„Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“ Nikdy neprestávame žasnúť nad takou veľkou láskou. Dnes, v tejto dobe individualizmu a násilia, sa zdá byť láska taká naivná, že ju možno považovať za ilúziu. Keď pochopíme Ježišovu lásku, aj my čelíme zlu, ako Tomáš, ktorý povedal:„Poďme aj my a umrime s ním.“
Môj priateľ Lazár. Zoči-voči smrti. Za mňa, za mnohých Lazárov zasiahnutých zlom. Za nás. Dilexit nos. Dilexi te. Pre neho je priateľstvo silnejšie ako strach. Toto je Ježišovo umučenie. Tak ako Marta a Mária, aj my mu ideme dnes v ústrety, znepokojení, neistí, túžime mať ho blízko seba, zranení, nahnevaní na toľko smrti, ktorá na nás dolieha. Marta vyznáva svoju vieru a zároveň plače o svojom utrpení: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ Prečo si tu nebol? Kde si bol? Viem, že keby si tu bol bol, toto by sa nestalo. Verím v teba, ale on je mŕtvy a ty si bola ďaleko. „Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ dodala. Verí, aj keď nerozumie všetkému.
Neveríme, pretože všetko vidíme a rozumieme, ale rozumieme všetkému a vidíme, pretože veríme. Teraz vieme, ako veľmi nás miluje. A láska nám dáva vidieť. Ježiš prichádza, aby premenil tieň smrti na úsvit života. Vo zmŕtvychvstaní spočíva neozbrojená sila kresťana, sila vzbúriť sa proti smrti a všetkému, čo jej predchádza, a čo je jej dramatickou živnou pôdou. Rezignácia, globalizácia ľahostajnosti a bezmocnosti, ospalosť egocentrizmu, tragická ilúzia boja proti zlu zlom, túto vzburu uháša a oberá nás o silu. Aj sestra Smrť sa však odovzdáva láske, ktorá sa nikdy nevzdáva, a sama sa stáva príležitosťou pre Božiu slávu. Sila nevládne svetu, pretože láska je jediná sila, ktorá môže zmeniť svet a urobiť ho takým, aký chcel a chce Pán. Je to Ježišova láska, láska, ktorú nám zveruje a stáva sa našou, sila, ktorá mení život dnes a umožňuje nám objaviť v pominuteľnosti to, čo nikdy nekončí.
Ježiš nás oslobodzuje od strachu zasiať semeno nášho života, aby prinieslo ovocie. Ak zrno zostane samo, ak vlastní iba samo seba, ak nie je dané bezvýhradne, ak strávi čas poznávaním a interpretáciou seba samého, semeno neprinesie ovocie a zanikne. Život rozkvitá iba z daru a obety seba samého, z premýšľania o sebe vo vzťahu k druhým a zo skúmania ako ich milovať. Ovocie je v semienku, aj keď ho nevidíme. Je tam! Aby sme ho videli, musíme sa naučiť strácať, odovzdať sa. Keď stratíme seba, večný život začína v tomto živote. Toto je radosť, ktorú sme zažili pri mimoriadnom vystavení tela svätého Františka, pokorného a veľkého, obrazu Ježiša.
Svätosť, ktorá nie je dokonalosťou, ale odrazom Božej lásky v chudobe našich životov, nikdy nekončí. Koľko útechy našli tisíce ľudí, ktorí sa modlili pred svätým Františkom! Jeho telo nám pomohlo kontemplovať Božiu prítomnosť v našich materiálnych životoch a pochopiť, čo sa v ňom nestráca. „Nie si krásny telom, nie si veľmi vzdelaný, nie si ušľachtilý; prečo ťa potom František nasleduje celý svet?“ pýtali sa ho. Svätý František z Assisi odpovedal, že Boh nenašiel na zemi horšieho a úbohejšieho hriešnika ako ja. On si ma vybral, aby zmiatol vznešenosť , silu, krásu a múdrosť sveta, aby sa poznalo, že každá cnosť a každé dobro pochádzajú od neho, a nie zo stvorení.
V tomto období vyvyšovania sily, ktoré zachádza až tak ďaleko, že sa rúhame Bohu zabíjaním jeho stvorenia, počúvajme svätého Františka, ktorý prináša pokoj všade, počnúc svojím pozdravom. Koľko strachu, koľko násilia by bolo odzbrojených slovami a tvárou, ktoré hovoria: Pokoj vám, pokoj a dobro vám! Len dialóg môže priniesť pokoj. Nikdy nie násilie a vojna! Vlani v novembri, keď sa pápež Lev XIV. prihováral nám, talianskym biskupom zhromaždeným tu v Assisi, povedal: „Viera v Neho je náš pokoj (porov. Ef 2,14) a nás žiada, aby sme každému ponúkli dar jeho pokoja. Žijeme v dobe poznačenej rozkolmi, tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni: šíria sa posolstvá a jazyk často zafarbený nepriateľstvom a násilím; preteky o efektivitu nechávajú pozadu tých najzraniteľnejších; technologická všemohúcnosť stláča slobodu; osamelosť požiera nádej, početné neistoty zaťažujú našu budúcnosť. Napriek tomu nás Slovo a Duch stále nabádajú, aby sme boli tvorcami priateľstva, bratstva a autentických vzťahov v našich komunitách, kde bez zdržanlivosti a strachu musíme počúvať a harmonizovať napätia, rozvíjať kultúru stretnutia a tak sa stať proroctvom pokoja pre svet.“
Svätý František povedal: „Je to veľká hanba pre nás, služobníkov Božích, že nikto nekoná pre pokoj.“ Svätý František nám hovorí o Ježišovi sine glossa. A tieto komentáre a glosy môžu byť rôzneho druhu, dokonca pripisujú Pánovi to, čo nie je Jeho! Evanjelium chápeme, ak ho čítame bez nich! Počujeme jeho radosť, ktorá víťazí nad utrpením, pretože pravá láska sa neredukuje na individuálne blaho, ale na pokornú silu, ktorá sa nevzdáva. Svätý František bol krásny, pretože bol plný lásky, jednoducho, ale s hlbokou osobnou premenou. Pre neho sa to, čo bolo horké, premenilo na sladké, protivenstvo na dôvod na vďakyvzdanie.
Láska vidí krásu, aj keď je skrytá, a vždy ju nachádza hlboko v srdci každého človeka. Všetko hovorí o láske. Nemá nepriateľov, pretože ten druhý je môj brat, aj keď ma nespozná. Svätý František nazýva smrť svojou sestrou: jeho neozbrojená láska poráža najväčšieho nepriateľa. Prvé vystavenie jeho tela sa stalo presne pred osemsto rokmi v kostole Santa Maria della Porziuncola, keď František ešte žil, ale bol na pokraji smrti. Až do konca jeho život ukazoval iba Krista. Dal sa položiť nahý, napriek rozpakom prítomných bratov, na holú zem, aby sa pripravil na svoju poslednú hodinu. Povedal bratom: „Splnil som si svoju povinnosť; nech vás Kristus naučí, čo máte urobiť vy!“ Hovorí to aj dnes každému z nás. Chcel byť ako ukrižovaný Kristus, ktorý, chudobný a trpiaci, visel nahý na kríži.
Uctievanie tela svätého Františka nás zaväzuje byť sami telom Pána a brániť telá všetkých mužov a žien našej doby, takí akí v skutočnosti sú: krehkí, počnúc telami Ježišových najmenších bratov a sestier, a robiť tak od začiatku do konca mimoriadne krehkého ľudského dobrodružstva. Svätý František je univerzálny: nepatrí k jednému alebo druhému, ale všetkým a učí nás milovať všetkých, vždy počnúc chudobnými.
Spolu s pápežom Levom XIV. sa modlíme:
Svätý František, náš brat,
ty, ktorý si pred osemsto rokmi
išiel v ústrety smrti ako zmierený človek,
pros za nás Pána.
Ty si v Ukrižovanom zo San Damiano
spoznal pravý pokoj,
nauč nás hľadať v Ňom zdroj každého zmierenia,
ktoré búra všetky múry.
Ty, ktorý si bez zbraní
prekročil vojnové línie a nepochopenie,
daj nám odvahu budovať mosty tam,
kde svet stavia hranice.
V tejto dobe
sužovanej konfliktmi a rozdeleniami
pros za nás, aby sme sa stali tvorcami pokoja:
odzbrojenými a odzbrojujúcimi svedkami pokoja,
ktorý prichádza od Krista. Amen