ÚžaSNÝ tábor
(report + fotky na konci článku)
Milý čitateľ,
píšem Ti o našom úžasnom tábore, aby si sa dozvedel o neobyčajnom týždni, ktorý sme spolu prežili. Ak si čitateľ, ktorý tento tábor zažil, určite si rád spomenieš na neopakovateľný čas, ktorý začal 7.7.2024 (pre animátorov už trištvrte roka predtým 😉). V prvom momente v Beckove nás určite ohromil pohľad na mohutnú skalu, ktorá sa vypínala z takmer úplnej roviny, len tak. Na nej stál čarokrásny Beckovský hrad, a už od prvého momentu nás lákal ho navštíviť. Avšak, my sme chceli objaviť čarokrásu nielen hradu a vecí okolo nás, ale aj nádheru jeden druhého navzájom. Aj preto sa náš tábor volal ÚŽASNÝ – celý týždeň sme žasli nad krásami sveta, ľudského tela, našou dušou a nad naším Stvoriteľom.
Hneď v prvý deň, pri výstupe z auta (a rozlúčke s rodičmi :,( 😊), sa deti počas cesty z kláštora do školy oboznámili so siedmymi divmi sveta, pri ktorých plnili rôzne úlohy. Po modelovaní Sochy Krista z plastelíny cez používanie čínskych paličiek pri Veľkom čínskom múre … sa deti dostali až k hlavnému ubytovaniu – Škola v Beckove. Tu si každý z 80 – tich detí vyrobil menovku, vymaľoval pandrláka a našiel svoju „spálňu“, kde si zložil veci. Následne pokračovalo rozdelenie do skupiniek, zoznamovanie sa, sv. omša 😊, večera aaaa … nezabudnuteľné vystúpenie animátorov, ktorí sa svojimi schopnosťami a talentmi snažili priviesť deti do úžasu. Po večernej modlitbe sme tak ukončili deň prvý.
Deň 2: Úžas – ja
Druhý deň, sme sa zišli na ranných chválach, nasledoval budíček, rozcvička od Lucky 😊 a raňajky. Potom nás úžasný animátor Robo, zaviedol do premýšľania nad ľudským telom. Aké zaujímavé, že naše telo obsahuje rovnaké prvky ako hlina? Aj to bolo jedno z poznaní, ktoré sme mohli v rannej polhodinke počuť. Keďže cieľom dňa bolo žasnúť nad sebou – čiže aj nad ľudským telom, nasledovné aktivity boli zamerané na jednotlivé sústavy a orgány v tele. Výkon a spôsob akým naše telo pracuje sme si vždy aj názorne ukázali v disciplínach. Plní informácií a poznatkov sme sa potom vybrali na obed… (obedná prestávka).
Po obede sa každá skupinka rozvíjala telesne a duchovne. Stanovišťa, ktoré si pre nás pripravili Daniel a Timo, boli rovnomerne zamerané ako na telesnú stránku – skákanie cez švihadlo, kopanie gólov, stavanie pyramídy z nás 😊, tak aj na stránku duchovnú – modlitba, počúvanie príbehu, premýšľanie akým nástrojom by sme mohli byť…
Večer samozrejme nechýbala sv. omša, cez ktorú nám ako vždy hrala FraAngeli kapela – Pavlínka, Katka, Theres a naše deti.
Deň 3: Úžas – ty
Počas tretieho dňa sme sa snažili žasnúť nad druhým človekom. V rannej polhodinke od Kiky a Gabča sme si priblížili obyčajný život v rodine, ktorý môže byť skvelý, keď robíme maličkosti s láskou. Zároveň sme si ukázali, ako môžeme žasnúť nad druhým človekom aj v obyčajných veciach. Deti boli veľmi šikovné a pozorné – nezaskočila ich ani úloha, pri ktorej sa snažili v spoločnom krátkom rozhovore nájsť úžasné veci na druhom človeku. Na obed sme spoločne slávili svätú omšu.
Po obede sme zažili neopakovateľný zápas – animátori vs. deti, ktorý tradične – môžete hádať, ako dopadol 😊 Voľný čas sme trávili tiež s volejbalkou, hádzaním frisby, opaľovaním sa a preliezačkami. A čo pokračovalo? To sme ani my, animátori, netušili. Počas voľného času, si deti pripravili rôzne čísla – vystúpenia, ktoré nám večer ukázali v šou – FraAngeli má TALENT! Dych berúce gymnastické výkony, očarujúce hry na hudobné nástroje, pekné scénky, zlato v hrdle našich spevákov či vystúpenie s jojom – to všetko nás učilo žasnúť nad druhým človekom. Talentovú súťaž pozitívne hodnotila aj porota, v ktorej nechýbala Lucie Bíla, Paľo Habera, Dara Rolins a Rytmus 😊
4. deň – Úžas – svet
V štvrtý deň sme žasli nad stvorenstvom. „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.“ (Ž 104, 24). Presne toto sa nám v rannej polhodinke snažili priblížiť Tere a Feri. Po veľmi peknej prezentácii živočíchov a rastlín, ktorú obohatil aj kvíz, sme sa ešte pred obedom vybrali na túru. Cestou sme obdivovali neposlušné kravy, nádherné kone, zvedavého muflóna a vytvárali kohútov z lúčnej trávy. Počas týždňa nám cestu trošičku znepríjemňovalo silné slnko, preto sme po pobyte vonku prišli vždy veľmi vyčerpaní. Po túre sme boli všetci plne pripravení na sprchu, zmrzlinu a oddych, ktorý nám okrem iných dobrých vecí ordinovala naša starostlivá a úžasná zdravotníčka Dominika. No a večer nás konečne privítal Beckovský hrad, ktorý sme prišli obhliadnuť zvnútra. Všetkých nás prekvapil aj koncert na hrade 😊.
5. deň – Úžas – Boh
Nad kým by sme nemali prestať žasnúť, je určite Boh, ktorý nás nekonečne miluje. Prečo chcel Pán Ježiš urobiť poslednú večeru? Vysvetlenie nám v rannej polhodinke povedal Peťo, ako aj dôvod, prečo Pán Ježiš umyl nohy učeníkom. I my sme si ich následne symbolicky v skupinkách umyli. Doobeda sme strávili čas v adorácii sprevádzanej hudbou a spevom, po ktorej nasledovala sv. omša. Po obede sme využili čas aj na kúpanie 😊 a takto osviežení si večer pripomenuli a vysvetlili veľkonočné obrady. Nechýbal ani sprievod so sviečkami, počas ktorého sme spievali. Aj v tento deň sme si večer rozdávali súkromnú poštu, čítali verejnú poštu a vracali majiteľom stratené veci a nálezy.
6. deň – Úžas – Cirkev
Šiesty deň začínal skoro. Nie žeby slnko vychádzalo skôr. To my sme sa rozhodli ísť na východ slnka. Budíček ráno o tretej sme ako animátori tak i deti zvládli celkom dobre. A hneď hor sa – autobusom sme cestovali k neďalekému vysielaču. Blízko pri ňom sa totiž nachádzala lúka, kde nám vzácny hosť, Mons. Jozef Haľko, odslúžil svätú omšu. Okrem východu slnka sme tak žasli aj nad ochotou pána biskupa prísť k nám. Po posilnení sa dobrým croasantom sme sa vrátili na našu základňu – ZŠ Beckov, kde nasledoval nariadený doobedný oddych. Po dobrom obede sme čas strávili s hosťami, ktorí nám rozprávali o svojich zážitkoch z misií, prebiehajúcich konkrétne na Slovensku, ale aj v Afrike. O perfektnú diskotéku, kde nechýbal ani JUST DANCE sa po večeri postarala Bejka a jej reprák 😀 Po nej sme zažili peknú rozlúčku s fraAndželákmi ktorí boli tento rok na tábore s nami poslednýkrát, ale ktorí veríme, budú pokračovať vo františkánskych cestičkách na ďalších táboroch. Keďže večer sa nám strhla búrka a večerný program vonku nebol možný, deti sa tešili aspoň z predĺženej večierky v škole.
V posledný deň prišlo veľké finále. Po spoločnej sv. omši, ktorú sme tradične slávili v habitoch, dostávali deti darčeky – exkluzívny drevený stojan na telefón s citátom od sv. Františka z Assisi: „Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja.“
