Možno trošku neskoro po samotnom stretnutí ale dúfam, že aj tak to môže trochu informovať, povzbudiť 😉 a možno aj obohatiť.
….. Sv. František už hneď na začiatku svojho obrátenia, žil ako pustovníkov keď sa utiekal do opustených kostolov, do jaskýň kde sa osamote a v tichu modlil. Kde hľadal v tichu svojho Pána, ktorý sa dotkol jeho srdca. Už na začiatku mal skúsenosť s pustovníckym životom, ktorý i naďalej rozvíjal vo svojom živote. Dá sa povedať, že tento spôsob života bol akoby jeho súčasťou. Veľmi často vidíme v spisoch, že sv. František odchádzal do ticha, do samoty aby mohol ešte hlbšie prežívať lásku ku Kristovi, aby ju potom ohlasoval druhým, svojím životom i slovom.
Sv. František nám zanechal aj regulu, pravidlá pre život v pustovni. A týmto urobil akoby aj určitý „zlom“ v pustovníckom živote. Ale v dobrom slova zmysle, určitú revolúciu. Lebo dal evanjelium o „Marte a Márii“ (Lk 10,38 – 42) za regulu. Podľa sv. Františka aj v pustovni sa má žiť spoločenstvo „Matky – (Marty) a syna – (Márie)”, a ak chce brat žiť úplne sám (pustovnícky život), nepovažuje to za správne.
A tak už 800 rokov františkánska rodina má pustovne i bratov, ktorý v nich žijú po celom svete. V októbri od 7. do 12. sa uskutočnilo v Assisi stretnutie bratov pustovníkov nášho Rádu z celého sveta. Stretnutie organizoval br. Paolo Zampollini OFM na čele s gen. kúriou. Na stretnutie prišlo 21 bratov pustovníkov. Stretnutie sa konalo hlavne kvôli tomu aby sme sa poznali a vzájomne sa obohatili svojím životom. Každý jeden brat mal pripravenú prezentáciu či film ohľadom svojej pustovne kde žije. Navštívili sme aj jedno z prvých miest kde žil sv. František pustovníckym životom – Ceriaci a aj San. Damiano.
– Br. Paolo nás svojím slovom viac vniesol do hĺbky našej pustovníckej Reguly, kde “Matky” majú sledovať život Marty a „synovia“ majú sledovať život Márie.” Kde sa vlastne spája život aktívny so životom kontemplatívnym. Ako v evanjelium nemožno oddeliť Martu od Márie, ktoré sú sestry a bývajú v jednej domácnosti, tak ani bratov v pustovni. Ak by chcel jeden brat žiť bez druhého, nedá sa to, potom to nefunguje. Jeden potrebuje toho druhého a opačne. A nakoniec si vymenia úlohy…
– Sestra klariska Kristiána nám zas hovorila o modlitbe a o slovách, ktoré Kristus povedal sv. Františkovi zo San. Damianského kríža: “František oprav môj dom, nevidíš, že sa rúca?” Tu sr. Kristiána dala dôraz na slová “môj dom” čo vlastne v konečnom dôsledku znamená (čo sv. František pochopil až neskôr), že ide vlastne srdce v ktorom chce Kristus bývať. O srdce, ktoré chce Kristus nazvať svojím domom, aby sv. František opravil lebo nepriateľ ho chce zrúcať a nazvať svojím domom…
– Na koniec samotného stretnutie prišiel aj náš gener. minister fr. Massimo Fusarelli OFM, ktorý nás tiež povzbudil svojimi slovami, že je veľmi dôležité mať srdce pripravené, ako dom pre Krista, krásne nadviazal na sr. Kristiánu. Srdce, to je vlastne miesto súboja, trápenia sa, kde sú akoby démoni a strašidlá ktorých nosíme v sebe. Kde musíme v pustiť do vnútra Ježiša aby nám pomohol vyhrať boj, aby nám pomohol zmeniť naše srdce, aby tak tento “dom” bol dobrým príbytkom pre Boha. A, že práve v pustovniach, v miestach akoby na púšti sme oveľa viac vystavený boju voči týmto strašidlám, týmto démonom… Tiež nám povedal, že sme potrebný pre Rád, i pre cely svet. Bo nie je veľa bratov, ktorý by chceli žiť tento spôsob života ktorým žijeme…
Môžem povedať, že to bol obrovský dar pre nás všetkých zúčastnených….… byť tam, vzájomne sa spoznať i obohatiť svojimi skúsenosťami, radosťami i ťažkosťami pustovníckeho života.
