História farského kostola
Dokladom histórie našej farnosti je samotný chrám zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie.
V Gelnici ako významnom banskom stredisku nepochybne stál kostol najneskôr po roku 1250. Vieme, že bol zasvätený sv. Kataríne, patrónke baníkov. Tento kostol bol zrejme na mieste súčasného, pretože o zaniknutom na inom mieste neexistujú žiadne zmienky ani tradície, ktoré inak nezvyknú chýbať. Pred rokom 1397 mal už dnešné patrocínium Panny Márie Nanebovzatej.
Táto veľkolepá pamiatka gotickej architektúry Spiša, na rozdiel od sakrálnych stavieb v ostatných centrách, napríklad v Spišskej Kapitule, či Levoči, ešte nevydala odborníkom informácie, ktoré jednoznačne vypovedajú o jej pôvode, ako aj zatiaľ skrytých hodnotách. Staršie jadro tohto farského kostola je možno v murivách stien súvisiacich so sakristiou, v ktorej sú tri polia krížovej rebrovej klenby, svedčiace o svojom pôvode okolo roku 1300. Rebrá dosahujú na kružbové konzoly a na svorníku a na svorníku stredného poľa je reliéf Víťazného Baránka. Prekvapujúco veľká je svätyňa, zaklenutá troma poliami krížovej rebrovej klenby a poľa klenby v polygonálnom závere. V nej sa stretneme príkladom dvoch rozdielnych umeleckých, a možno aj cirkevno-rehoľných, koncepcií. V jednej začali s výstavbou architektúry svätyne s plánom, že rebrá klenby, so svojimi profilmi prejdú plynulo do zväzkových prípor a tieto po stenách až po podlahu. Je to koncept gotickej architektúry okolo roku 1300. Vo výške vybudovaných stien asi 3 m, so spomenutými zväzkovými príporami, došlo k zmene. Na prípory /ktorých profily možno vtedy zaplnili omietkou, aby boli polvalcové / nasadili hladké, subtílnejšie polvalcové prípory. Z nich vyrastajú rebrá klenby, tak ako je to obvyklé v stavbách švábskej a podunajskej oblasti okolo roku 1360. Vo výške prechodu, z pôvodných prípor na ich vyššie pokračovanie, doplniliaj na plochách stien bankálové rímsy, čo je typické pre stavby mendikantov. Na južnej stene doplnili jedinečné trojité sedílie, ktorých architektúru vytvárajú štíhle piliere s hlavicami, na ktoré sú nasadené oblúky s vimperkami. Oblúky s vimperkami lemujú členenia kružby.
Bez potrebného výskumu nemožno jednoznačne odpovedať , či chýbajúce horné zakončenie tohto architektonického šperku, dokazuje obdobie vytvorenia v etape dolnej zóny stien a prípor svätyne, alebo bolo vložené až v druhej etape.
Nemenej otázok kladie loď kostola, ktorá je trojloďovou halou. Lode sú oddelené piliermi s arkádami. V úzkych bočných lodiach sa zachovala pôvodná gotická klenba so štyrmi poliami krížových klenieb, ktorých rebrá vyrastalú zo steny priamo.
Výstavbu trojlodia, presnejšie jeho zaklenutia, možno klásť do obdobia okolo roku 1400. V strednej lode nahradili v roku 1769 pôvodnú klenbu barokovou. Mnohí návštevníci kostola upozorňujú na menšiu šírku strednej lode voči šírke svätyne a veľmi úzke bočné lode. Takýto priestorový rozvrh je obvyklý najmä v kostoloch mendikantských reholí. Typickým príkladom je pôvodný kostol minoritov v Levoči. Architektúra halového trojlodia a svätyne, ich proporcie i detaily, umožňujú vysloviť domnienku, že pôvodne farský kostol prevzali okolo roku 1350 dominikáni a pokračovali v jeho výstavbe vo svojom charakteristickom štýle.
Gelnický farský chrám je povestný aj nádherným kamenným vežovým pastofóriom. Po levočskom, druhým najväčším v regióne Spiša. Jeho tvaroslovie, najmä tordovaná a diamantová pätka, datujú jeho vyhotovenie do obdobia okolo roku 1480. Je tu aj pozoruhodná bronzová krstiteľnica, ktorú okolo roku 1370 odliali v povestnej dielni majstra Konráda v Spišskej Novej Vsi. Ostatné zariadenie je neogotické. Vysokú monumentálnu vežu upravovali v rokoch 1743-1746, jej dnešná neogotická podoba pochádza z roku 1869.
(Zdroj: Peter Kresánek
Ilustrovaná encyklopédia pamiatok Slovensko
str. 820-821)
