Duchovná obnova Gifrákov 2018

Sa(motá) vs. Osamelosť

Čo je osamelosť? A čo samota? Je samota zlá? Prečo je človek osamelý? A prečo sa motá v svojej osamelosti a nemôže vyjsť?
Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky hľadali mladí aj animátori na duchovnej Gifra obnove počas druhého marcového víkendu
(9.-11.3.2018)v krásnom prostredí Terchovej.

Každý z nás dostáva pozvánku ísť do samoty, do samoty s Bohom. Avšak nie každý túto pozvánku príjme. No tí, ktorí prijali doslova
Vstupenku do samoty hneď v piatok pri vstupe do pastoračného centra sv. Jozefa v Terchovej a tiež odovzdali svojich najvernejších
,,kamošov“ – mobilné telefóny, zažili nezabudnuteľný čas v jedinečnom františkánskom spoločenstve a v spoločnosti Boha.

Áno, znie to dosť strašidelne, ba priam hororovo pre takmer každého Gifráka, ktorý si neviem predstaviť silencium a čaká víkendovku
plnú smiechu, rozhovorov a nových priateľstiev ako to bolo na doterajších Gifra stretnutiach. Ale toto bolo iné! A tak, hoc
zaskočení touto výzvou, rešpektovali sme ako sme najlepšie vedeli silencium od piatka večera a začali spolu premýšľať nad tým,
čo znamená ,,feel lonely“ ako to spieval známy spevák Fredie Mercury.

,,Pojem sa(motá) takto napísaným je dosť mätúcim. Ale nie náhodou zhŕňa v sebe pojem motá. Pretože ak ostaneme v samote len sami
so sebou, zamotávame sa viac do seba a nevieme sa pohnúť z miesta, v tom horšom prípade sa staneme Osamelými. No ak sa pozrieme
na Samotu z druhej strany, samota môže byť miestom oslobodenia a nájdenia odpovedí na naše otázky. Môže byť naším uzdravením.
Avšak podmienkou je, že do nej vstúpim s Bohom. Tu treba ešte podotknúť, že kým samota je naše slobodné rozhodnutie a môžem ísť
do nej kedy chcem, osamelosť je situáciou či stavom skľučujúcim a niekedy veľmi ťažkým, do ktorého neraz bezmocne padáme“, objasnil
dôvod nášho pozvania mladých do ticha br. Filip Čierny OFM, ktorý nás sprevádzal svojimi príhovormi celý nasledujúci víkend.


Po čase rozjímania – motania sa v našej samote a skúsenosťou s ňou sme dostali úlohu vymodelovať z hliny naše vnútro. Bola to
neopakovateľná skúsenosť, kedy človek objavuje potrebu a dôležitosť zhmotniť svoje emócie, vyjadriť seba samého a ukázať miesto,
ktoré doteraz nikomu neukázal. Naše ,,vnútra“ z hliny sme si domov odniesli ako spomienku jedinečnej skúsenosti samoty a
stretnutia so sebou samým a s Bohom.

O samote Krista na ceste ku krížu v deň jeho umučenia sme uvažovali v skupinkách a vytvorili vlastnú krížovú cestu samoty,
ktorú sme sa spoločne modlili na originálnej krížovej ceste vybudovanej akad. sochárom Milanom Opalkom zo skla a kameňa
vyťaženého pred vyše sto rokmi v Terchovej.

,,Samota sú dvere, ku ktorým sme pozvaní ísť, ak chceme vyjsť z dverí Osamelosť. Otvoriť dvere Samoty znamená odvahu ostať
v samote, v samote s Bohom, a tak úplne zanechať Osamelosť. Samota je miesto, kde môžeme s Bohom vyjsť z labyrintu smútku a
bolesti, rozkľúčiť skľúčenosť = vyrovnať kľúč a otvoriť dvere Tajomstva Boha – Tajomstva Ježiša, ktorý sám prešiel dverami
Osamelosti v Getsemanskej záhrade, dverami samoty v modlitbe s Bohom, dverami tajomstva zmŕtvychvstania – nového života,“
ako to zaznelo v záverečnom príhovore br. Filipa. Bol to pre nás nový pohľad na samotu a osamelosť, ale hlavne povzbudenie
nebáť sa vykročiť DO SAMOTY s BOHOM.

Mária