Po Krakovských SDM nastalo akoby vákuum a žiadne Gifra stretko nie a nie byť. Nejaké ojedinelé aj boli, ale
po Krakovskej vysoko nastavenej latke to bolo málo. A tak som sa potešil a verím, že nielen ja, keď prišiel
čas okolo 15. septembra. Prečo? Pretože nás čakal nasledujúci program: najprv – to bolo vo štvrtok večer –
po sv. omši pozeranie dlho očakávaných fotiek nášho Romana a následne putovanie do Šaštína. Ako? Nuž po svojich,
veď v Krakove sme „pocvičili“ :).
Ale pekne po poriadku. Vo štvrtok na Sedembolestnú sme sa stretli najprv v našom františkánom refektári pred
svätou omšou. Nacvičili sme piesne na svätú omšu pod vedením našej Aďky, pričom hudobná a spevová zložka bola
typu – „príď, kto môžeš“, ale stálo to za to. Kázeň mal náš José, pričom pospomínal výzvy svätého otca Františka,
ktorými apeloval na nás mladých v Krakove. Jednou z nich bola, aby sme náš život žili naplno tam, kde sme a aby
sme neboli nejakí polovičatí… Po sv. omši sme sa stretli v refektári, kde nás už čakala večera pripravená
sestrami „Kolníkovie“ – a veru – „sestry sa počinili“. Ďakujeme! No a konečne prišli na rad Romanove fotky a
s nimi komentár, úsmevy, spomienky… Po výzve „Josíka“ – „Poďte nám niečo porozprávať!“ – sa „vyvolaní“ gifráci
podelili s nami o svoje dojmy a večer sme zakončili modlitbou. Prosili sme zvlášť za jedno dieťatko, ktoré malo
byť potratené a Vďaka Pánu Bohu – sa tak nestalo… Chvála Ti dobrý a všemohúci Pane!
Po skorom rannom budíku – sme sa v piatok stretli na raňajkách. „Vďaka Euro summitu“ sme sa MHD-čkou mohli zadarmo
doviesť do Marianky, kde bol začiatok spomínanej púte do Šaštína. Ako gifráci sme putovali s mladými z bratislavskej
diecézy i s otcom biskupom Jozefom Haľkom k nohám našej Sedembolestnej Matky do Šaštína. Prvá bola svätá omša,
kde otec biskup upriamil našu pozornosť na to, že nie sme len nejakí turisti, ale pútnici. Odkiaľ, kam a ako –
to sme si mali čas zodpovedať sami počas púte… A tak sme po svätej omši vyrazili. Počasie bolo vynikajúce,
partia a cieľ našej cesty tiež. Prvá zastávka bola v Stupave, kde okrem „koláčového“ povzbudenia, prebehla aj
jedna aktivitka. Rozdelení do skupín sme hľadali jedno slovo, ktoré by charakterizovalo úryvok z evanjelia,
ktorý sme dostali. Ďalej sme pokračovali do Lozorna. Po výbornom občerstvení si otec biskup pripravil pre
nás katechézku. Rozobral príbeh Zacheja, pričom použil naše slová zo Stupavy. Zaujalo ma – „predstavte si
byť v koži Zacheja alebo Pána Ježiša“… A tak sme v „silenciu“ putovali smerom na Plavecký Štvrtok.
Privítali nás na Obecnom úrade „v plnej zbroji“. Pán starosta, ženičky, koláče, chlebíčky… Potom sme sa
stretli v kostolíku, pomodlili a vyrazili na poslednú časť našej cesty s cieľom v Malackách. Šťastlivo sme
dorazili, ubytovali sa na gymnáziu – spojenej škole Svätého Františka Assiského a šli „dobyť baterky“.
Sprcha, teplá večera a modlitba – jednoducho splnený sen. Večerná adorácia spojená s vešperami dala bodku
za naším dňom.
Ráno v sobotu – po raňajkách a modlitbe – nás privítal „malý dážď“. Vyzbrojení pršiplášťami sme sa
vydali na „posledných 30 km“ našej cesty. Tú sme absolvovali väčšinou mimo civilizácie – kukurica, les,
polia, lúky a znova… Pán Boh zaplať asi do hodiny nám prestalo pršať, a tak sme si mohli vychutnávať
celú púť príjemné počasie. Nemôžem nespomenúť nášho bračeka Paľka, ktorý sa postaral o to, aby žiadny
pútnik nebol na našej ceste smutný. „Uúúúú, ovečkýýýý, bračekoviaááá“, ale nielen to. Keďže sme putovali
cez náš sviatok – Stigmatizáciu svätého Františka, vďaka Paľkovi sme si vypočuli aj túto legendu.
Putovanie s modlitbou, piesňami a príhodami rýchlo ubiehalo. Trochu rozťahaní a unavení sme sa potešili
obedovej prestávke pri poľovníckej chate. Čakala nás posledná štvrtina cesty. Zastavili sme sa ešte v
Tomkách – pomodlili sme sa Korunku Božieho milosrdenstva a doplnili sily zo zásob. Trochu sme začali mať
rešpekt z počasia, lebo to vyzeralo na príchod búrky. Dobrý Pán Boh sa však postaral a búrka nás minula.
V pokoji sme teda mohli doputovať posledné kilometre do Šaštína. Nasledovalo malé občerstvenie pri
jazierku a „fotografický“ záver našej púte. Symbolicky nás privítali Šaštínske zvony a vďační a zároveň
hrdí na seba samých sme sa ocitli v bazilike pri nohách našej milej Mamy – Panny Márie Sedembolestnej.
Po večernej svätej omši nasledoval program pre mladých, ktorý pripravili v „kvadrume“ kláštora na stretnutie
mladých Cliptime – koncerty, adorácia v kaplnke, prípadne stretnutia „v rehoľnej kaviarni“. Polnočnou svätou
omšou s novokňazmi sme zakončili našu púť. V nedeľu sme sa niektorí vrátili trošku skôr a niektorí zas
využili program, ktorý bol pripravený pre všetkých mladých. Ďakujem všetkým, ktorí ste vydržali až do
konca, všetkým spolupútnikom a všetkým organizátorom. 🙂
br. Janko KDLS