No ta? Drahé Božie deti a františkánske duše!
Keďže sme prežili 5 úžasných dní … tak sa s vami chceme o ne podeliť :o).
Ako mnohí viete, boli sme 5 dní splavovať. Presnejšie od 6. augusta do 10. augusta roku
Pána 2008.
STREDA
Začínali sme v stredu ráno o 6,30 slávnostnou svätou omšičkou u bratov františkánov priamo
v kostole … na sviatok premenenia Pána … plní očakávaní a plní obáv, ktoré sme vložili do
Božích rúk :o) … podaktorí sme boli aj dosť unavení, pretože v utorok bol ešte pracovný deň
a po robote bol nácvik až do 21,00 hod … potom sme sa ešte podaktorí išli lúčiť s drahou Barborkou,
ktorá ešte bola „tenkrát naposled“ (aspoň určite na ďalších 9 mesiacov, lebo ako viete, z nej
je už misionárka v JAR) v Bratislave … no, a potom všetkom, v ten spomínaný utorok večer sme
šli na spoločný nákup … takže domov sme došli zhruba 00,30 hod … a to sme ešte daktorí neboli
ani zbalení :o), ale veď aj to „všicko“ patrí k tomu … či? :o)
A tak zhruba o 8,30 v stredu ráno sme sa postretali všetci – 9-ti členovia nebojácneho splavovacieho
teamu :o) … čiže 5 kánojek :o). Pomaly, ale isto sme sa nalodili … lebo poviem vám, nie je to
žiadna sranda zbaliť všetky potrebné veci tak, aby aj pri „kúpacej nehode“ zostali suché a použiteľné
… pomodlili a davaj het, hneď smerom veľký Dunaj … i keď prvotný plán bol začať pre istotu najprv
2 dni na kľudnej rieke Morava, ale vzhľadom na tri nácviky a dôveru starších, sme to hneď strihli na
Dunaj (a ušetrili sme aj prevoz lodiek k Morave) a na drahú Moravu sme si ani nespomenuli, keďže sme
pred sebou mali dravšiu rieku :o)
Pri prechode všetkými mostmi Bratislavy sme si vychutnávali vlny od všetkých veľkých lodí a najmä sme
sa snažili vyhnúť „raketám“ a bójkam :o) … jednoducho dravý život na veľkom divokom Dunaji :o).
Po úspešnom prechode Bratislavou nás niektorých (3 kánojky) zlákala skratka cez
pomalší a plytkejší tok – už dolu blízko pri Čuňove … ostatní nás čakali pri prvom nutnom prenose
lodiek … bolo nutné preložiť kánojky z nového koryta Dunaja do starého koryta Dunaja … a tak ďalší nový
začiatok už na oveľa kľudnejšom Dunaji začal tesne pod ukončením čuňovskej divokej vody pre kajakárov …
V stredu večer sme zatáborili na úplne skvelom mieste, kde bolo k dispozícii všetko … od spálne, cez kuchyňu
i obývačku, i kaplnku, i WC :o) – samozrejme všetko prírodné :o)
No a samozrejme sa večer dávala prvá pomoc s repelentom proti komárom a s pantenolom
ako ukľudňujúcim prostriedkom na spečené ramená, nohy a stehienka :o)
ŠTVRTOK
Na druhý deň sme vyrazili o trošku nižšie (teda ďalej) po starom toku Dunaja … po rannej svätej omši a
snáď aj skvelých raňajkách – párkoch (i keď jednému členovi teamu po nočnom výplachu žalúdka nebolo moc
do chuti) :o)
Preniesli sme si kvôli krásnym perejam opäť plne naložené kánojky a vychutnávali sme si nádheru prírody a
šírku starého koryta … proste voda, príroda, božské ticho (iba sem tam vtáctvo sa ozvalo :o) ) a vy
v kánojke … no jednoducho čosi nezabudnuteľné … počasie báječno slnečné :o) i keď v tento deň tlak
klesal, čo naznačovalo príchod dažďa … ale ten veru v tento deň vďaka Bohu neprišiel … a tak sme
utáborili a ľahli spať :o), aby sme s novými silami vstali do nového dňa …
PIATOK
V piatok ráno sme vstali a zanechali stany i všetko menej cenné (celú batožinu i na ten deň nepotrebné
potraviny) a pobrali sa iba na ramená Dunaja … to vám teda poviem, že ani oko nevidelo ani ucho
nepočulo, čo mal Pán pripravené pre nás :o) takú nádheru panenskej prírody – ktorá sa nedá popísať,
ktorú treba iba zažiť :o)
Popritom sme spravili cca 30 km … s miernymi prestávkami na prekladanie kánojek (ale prázdne sa v
pohodičke prekladali :o) ) … a s dvomi výjazdmi do reštaurácií na pivečko, ktoré dobre padlo a bodlo …
pretože bolo celý deň pod mrakom a dusno, ale miestami sem tam slnečno … popritom sa išlo ovšem aj na
potrebné nákupy potravín a doplnili sme si vodu do bandasiek :o) … no a pre našich vodníkov nechýbalo ani
kúpaničko …
Ku koncu dňa sa tlak dostatočne znižoval a sme mohli tušiť, že lejaka sa už asi nezbavíme … dážď, teda
lejak, vďaka Bohu prišiel, ale až keď sme sa utáborili a dokonca dovarili chutné pudinčeky :o) cca okolo
22,30 hod … už len pár zemiakov ostalo v pahrebe, keď sa strhol lejak … a tak uložení v stanoch sme sa
podaktorí modlili, aby toľko nepršalo, aby nám nezačali premokať stany :o)
Ale keďže sme mali túto noc aj susedov (rodinnú bandu na stanovačke, ktorá sa k nám pridružila), tak to
nebola až taká nudná noc … veď sme si mohli vypočuť rôzne gitarové pesničky :o)
SOBOTA
Viacerí sme už boli skoro ráno hore, ale ani o 8,30hod ráno – dážď neprestával … postarší a skúsenejší
nedávali tomu nádej, pretože bolo zamračené ako na celý deň, či týždeň … a tak išli obzrieť či je možná
prístupová cesta pre auto, keby nás museli prísť zobrať autom už tu … ale nádej umiera posledná :o) a pre
nás kresťanov nikdy … a tak sme opäť pocítili silu modlitby … a mraky sa o 10tej začali trhať a dokonca
vykuklo sem tam slniečko … a tak sme využili jedinečnú šancu opustiť susedovcov a vybrať sa opäť na Dunaj
– smer Komárno :o) alias ešte predtým Gabčíkovo, kde sme mali vyzdvihnúť stopára :o)… doobeda bolo pod mrakom
… cez obed sme nachvíľu zatáborili na prístave v Gabčíkove (tesne pod vodárenským dielom) … odslúžili svätú
omšu, naobedovali a radšej hneď padali preč, pretože to vyzeralo na dobrý lejak … a tak pri štartovaní
sme museli konečne vytiahnuť aj pršiplášte do lodiek :o) … no našťastie táto prietrž trvala iba 5min :o)
… asi to bola skúška našej šikovnosti, ako rýchlo sa vieme „zapršatliť“ :o)
A keďže stopár nestihol autobus, tak my sme išli ďalej a dohodli sme sa na stretnutí vo Veľkom Mederi … a
až tu sme mali možnosť vidieť prvý most od Bratislavy, čo spája SR a Maďarsko … dakedy hraničný prechod :o)
Vošli sme do zátoky a išli vyzdvihnúť stopára … ale strhla sa taká prietrž mračien, že starší kukali, či
radšej hneď tam nezatáboríme … ale našťastie žiadne dobré miesto nenašli, a tak sme vzhľadom na situáciu
pokračovali v splave ďalej … teda prečkali sme si najväčšiu prietrž a vyrazili do mierneho mrholenia :o)
Toto mrholenie vďaka Bohu veľmi rýchlo prešlo a my sme si mohli dať gumy zo seba preč a mohli sme si vychutnávať
krásny západ slnka už na veľkom novom toku Dunaja :o)
Obišli sme asi dve táboriska, ktoré sme radšej zanechali, keďže tam bolo nenormálne veľa komárov … a vzhľadom
na čas a na to, že sme vedeli, že ďalej nás čaká super táborisko … tak vlastne až do neskorých večerných
hodín sme pádlovali … ale tá mäkká lúčka stála za to :o) a dokonca sme stihli už aj v rámci tmavej noci dať
zemiačiky so slaninkou a ostatnými príchuťami do alobalu a spraviť si sladkú maškrtu ako odmenu, pretože v tento
deň sme prešli 43km po novom toku Dunaja – teda najviac a vlastne skoro polovicu celej našej cesty po Dunaji :o)
za jeden deň, ktorý z rána vyzeral byť úplne upršaný :o)
NEDEĽA
Už v sobotu večer sa vedelo, že v posledný deň splavu, môže prísť pre nás auto už okolo 12,00 hod do
Komárna … tak sme šéfa pána Kutlíka prehovorili, aby sme aj tento posledný deň išli na vodu a zdolali ešte
posledných 10km do nášho cieľa Komárna :o) … i keď sme si boli vedomí časovej tiesne a skorého nutného
vstávania …
A i keď sa daktorým už ťažšie vstávalo, i tak sme to vďaka Bohu zvládli … dokonca na poslednom táborisku
bola odslúžená aj nedeľná svätá omšička … potom sa daktorí snažili najesť posledného chleba (už 3dni po
záruke :o) ) … a vyšli sme poslednýkrát v rámci tohto splavu na vodu … počasie bolo úplne úžasné a za tú
hodinku nás stihlo tiež dostatočne spiecť :o)
Auto sme stihli úplne že akurát … naložili kánojky … najedli nového doneseného domáceho skvelého chlebíka
… zakývali naposledy Dunaju a davaj het opäť proti toku Dunaja, ale tentokrát sme už splavovali po asfaltke :o)
… cestou sme sa však zastavili ešte na perfektnej zmrzline v Dunajskej Lužnej a do lodenice došli tak
cca 17,30-18,00hod.
ZHRNUTIE:
* zažili sme na tom splave asi všetko … všetky možné počasíčka …
* všetky možné kuchárske dobrotinky počas tmy …
* vykúpali sme sa v čistej dunajskej vode …
* dozvedeli sme sa cenné rady a najmä skúsenosti, čo sa týka vodáctva a splavovania od skvelého uja,
či učiteľa, či tatina, Dušana Kutlíka staršieho :o) (zároveň veľká vďaka za obetu!)
* zažili a videli sme krásnu panenskú prírodu a aj vodné vtáctvo kolo …
* videli sme krásne akvárium priamo pod sebou … rybky aj chumáče …
* ulovili krásny skvost lastúr :o)
* zažili aj spoločenstvo, i keď sme boli takí “pozliepanci”, ktorí sme sa moc nepoznali
* podebatovali sme aj pár zaujímavých filozofických tém pri krásnom TV obraze – alias ohníku
* zistili sme aká je “živosť” rybárov i kempujúcich na Dunaji …
* niektorí z nás zistili, že je ľahšie sedieť vpredu ako „háčik“ – lebo kormidelníctvo vzadu im moc nešlo :o)
* okúsili sme na vlastnej koži, ako treba zamieriť na vlny a ako dávať pozor aj na tie odrazené od brehu :o)
* no a najväčší skvost sme zažili ako zlatý klinček programu od nebeského tatka na poslednom kúsku nášho
splavovania a to – krásnu vlnu CUNAMI … v nedeľu v rámci posledných kilometrov šli dve veľké lode za sebou a
spravili vlny, ktoré sme už ako profíci veľmi dobre zvládli :o), a ktoré sme si s veľkou radosťou aj vychutnali
… a zrazu kde sa vzala tu sa vzala (ževraj tam bola plytčina) pred nami krásna hromádka nádherných vĺn …
tak sme si povedali: „davaj het na ne“ … až taká jedna bola vyššia ako naše kánojky … tak sme to dostali
my „háčikovia“ v plnej pare :o) … čiže my „háčikovia sme boli úplne mokrí, ale potom kormidelníci vzadu
mali čo robiť, aby popri rehotaní stíhali dávať vodu z kánojky preč :o)
A prečo vám to tu tak rozpisujeme? :o)
1) aby sme si uložili krásne prenádherné zážitky v pravom časovom slede :o)
2) no najmä, aby sme vás všetkých motivovali :o) a snáď niekedy aj na iných divokejších riekach mohli spolu
vychutnávať Božiu krásu stvorenia :o) … pretože sme sa dozvedeli, že v susednej Českej republike úplne žijú
splavovaním a fungujú tam aj originálne požičovne lodiek!!! … tak ak máte záujem, dajte vedieť :o)
Prajeme ešte požehnaný čas dovoleniek :o).
lodný zapisovateľ :o) a team splavárov