Opäť zjednotení jedným cieľom
Po roku odlúčenia naše trajektórie opäť našli spoločný cieľ. Vyše sto mladých ľudí prichýlil internát Strednej priemyselnej školy v Myjave. Po úvodných vítacích stiskoch rúk nastalo registrovanie účastníkov, kedy sme našim animátorom odovzdali výdobytky techniky: mobily, hodinky, mp3-prehrávače a všetky iné, komunikáciu vraždiace, skrinky. Tí, ktorí už poznali tú úžasnú slobodu, to spravili s veľkou radosťou, tí, ktorí to podstúpili prvýkrát, mali s tým síce menšie problémy, no myslím, že s odstupom času boli vďační aj za túto formu oslobodenia. Prvýkrát sme spolu zasadli k jednému stolu pri večeri, počas ktorej starých capov (tých, ktorí boli na Gifre už viackrát- účastníkov Cesty) animátori oddelili od mladých kozliatok (účastníkov Brány, ktorí sem zavítali prvýkrát). Rozdelili nás do dvanástich skupín podľa veku a iných určujúcich faktorov, pridelili nám animátorov (rehoľných bratov a sestry z františkánskej rodiny, ale aj laikov) a hneď sme sa po skupinkách rozpŕchli do okolia, kde sme sa zoznamovali a vymýšľali kreatívne názvy skupín a krátke scénky na ich predstavenie. Inšpiráciou pri tom nám boli životopisy svätcov a svätíc z blízkeho okolia: Ján Nepomucký, blahoslavená sestra Zdenka, svätý Andrej-Svorad a Benedikt, svätý Cyril a svätý Metod, svätý Vojtech, svätá Anežka Česká,…
Po večernej modlitbe, ktorou boli litánie ku českým a slovenským svätým, sme sa odobrali do izbičiek, v ktorých postupne hasli svetlá lámp a aj iskry v očiach zahaľovala záclona padajúcich viečok.
Kráčať cestou podopretí evanjeliom
Po nočnom výdatnom daždi sme sa ráno zobudili do slnečného rána, po rannej modlitbe a raňajkách sme sa opäť stretli v skupinkách, kde sa účastníci Brány zoznamovali so životom svätého Františka z Assisi a účastníci Cesty sa ho snažili nasledovať v jeho láske ku Svätému Písmu. Tak ako si on pred mnohými rokmi vzal za pravidlá života pre rehoľu citáty z Biblie („Ak chceš byť dokonalý, choď predaj všetko, čo máš a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi!“, „Kto chce ísť za mnou nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma!“, „Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze, ani kapsu na cestu si neberte, ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu!“), tak sme mali aj my pripraviť regulu pre rôzne spoločenské skupiny (manželia, podnikatelia, mladí ľudia,..) z citátov svätého Písma. Aj touto činnosťou sme sa mohli opäť hlboko presvedčiť, že na šťastný, ničím a nikým, nerušený život, plynúci pokojne s Bohom a v láske so svojimi blížnymi, stačí čítať Božie slovo, zapísať si ho do srdca a dať mu plné naplnenie v našom žití.
Nedeľnej omše sme sa zúčastnili v kostolíku na Myjave, kde sme spolu s obyvateľmi mesta vytvorili jednu veľkú rodinu na väčšiu Božiu chválu. A po svätej omši sme si mohli pochutiť na chutných koláčikoch, ktoré pre nás napiekli myjavské ženy (Pán Boh, odplať!).
Nedeľa bola aj prvým dňom putovania, vektory našich chodidiel viedli krásnou lesnou cestičkou do dedinky Veľká nad Veličkou u našich západných susedov, kde sa nám nocľahom na dve noci stala hypermoderná športová hala.
Nezvyčajne krásne letné Vianoce
V pondelok sme mali Vianoce, síce trošku nezvyčajné, ale veľmi radostné. „Brankári“ si pripomínali Františkove chvíle radosti v Grecciu, kde postavil z veľkej lásky k Ježiškovi, z vďačnosti Bohu Otcovi a z vnuknutia Ducha Svätého prvý betlehem. Ako Mária s Jozefom, tak sa aj oni po dvojiciach vybrali na púť za Ježišom, ktorého hľadali vo svojich životoch, v malých aj veľkých zázrakoch, aj v daždi, ktorý im Pán počas putovania zoslal.
My „cestári“ sme zase rozlišovali Božie cesty vo svojich životoch, hľadali svoje povolanie, Božiu vôľu. Rozhodovali sme sa, ktorá cesta na križovatkách života by sa mala stať tou našou vlastnou cestou.
Celé poobedie sme sa mali možnosť prestriedať na workshopoch, kde nás naši animátori učili vyrábať sviečky, ružence, zvieratká z koráliek, ikony, darčekové tašky, kľúčenky a iné krásne veci, ktoré sme však nevytvárali pre seba, ale sme ich ponúkli neskôr na Velehrade cez benefičný koncert za dobrovoľný poplatok ľuďom dobrej vôle, vyzbierané peniaze boli poslané ľuďom na Ukrajinu. (Dobrodincom Pán Boh odplať!). Večer sme sa snažili vtipne predviesť niektoré životné povolania, svoj priestor dostali misionári, klauzúrne sestry, pasívni gifráci, kňazi,… Naši animátori nám zahrali naozaj veľmi pôsobivý živý betlehem so psíkom, ovečkami, pastierom, Pannou Máriou, Jozefom, Jezuliatkom, nesmela samozrejme chýbať ani neobyčajne veľká žltá kométa, či zbor anjelov, po speve tichej noci sme všetci zaľahli na naše karimatky, pod ktorými sme sa snažili si z celých síl predstaviť mäkulinké postele.
V tichosti hľadať Božiu tvár a v láske na ňu hľadieť
V utorok ráno sme mali krátku kajúcu pobožnosť v miestnom kostole, z ktorého sme sa potom v tichosti vybrali na ďalšiu časť našej cesty. Cieľom sa nám stalo Veselí na Morave. Počas cesty si „brankári“ priblížili obrátenie svätého Františka v San Damiane, kde ku Františkovi prehovoril Ježiš z kríža a poprosil ho o opravu svojho domu, pod ktorým chápal jednak konkrétny kostolík a jednak celú Cirkev. V tento deň sme si mali možnosť v tichu spytovať svoje svedomie a vyznať svoje hriechy vo Sviatosti zmierenia, ktorú nám boli ochotní vyslúžiť naši štyria kňazi. Túto možnosť veľké množstvo z nás aj využilo, čo bolo prekrásne zreteľné pri prijímaní v kostolíku vo Veselí na Morave. Po večeri sme sa v skupinkách delili nad úryvkom zo svätého Písma, v ktorom Ježiš uzdravil slepca pri Jerichu. Povzbudení týmto čítaním a rozjímaním sme potom večer strávili pred Božou tvárou, ktorú sme spoločnými silami vytvorili počas adorácie v kostole pred vyloženou Najsvätejšou sviatosťou Oltárnou.
S Františkom sa tešiť z bolesti
V stredu sme putovali ďalej, čakala nás už iba jedna zastávka, ktorou bolo Uherské Hradište. Putovali sme nádhernou prírodnou scenériou – rovinkou, ktorú zdobili krásne jazerá. Aj počasie nám dávalo správu o tom, že Boh nás nekonečne miluje. Slniečko svietilo nádherne celučičký deň. Nič nám teda nestálo v ceste napredovať ďalej s radosťou, hoci naše nohy boli ozdobené niekoľkými pľuzgiermi a celé naše telá boli zovreté únavou.
V tento deň sme však rozmýšľali o Františkovej stigmatizácií na vrchu La Verna, kde sa priblížil Ježišovej bolesti, prežili sme s ním teda radosť z betlehemskej noci, ale aj bolesť kríža.
Večer sme sa ubytovali a dopriali si poriadne vyšantenie na diskotéke, kde sme sa vytancovali na modernú, ale i ľudovú hudbu.
V cieli
Do štvrtkového rána sme sa budili s veľkým očakávaním. Črtal sa pred nami cieľ – Stretnutie českej a slovenskej mládeže na Velehrade vrámci svetových dní mládeže v Sydney. Tento deň sme začali svätou omšou vo františkánskom kostole v Hradišti. Pri nej boli niektorí z nás prijatí do spoločenstva Gifry a štyri dievčatá dali prísľub tomuto spoločenstvu žiť podľa evanjelia a nasledovať príklad svätého Františka. Po krátkej ceste sme sa zastavili v parku, kde sa „brankári“ započúvali do Františkovho chválospevu stvorenia a „cestári“ sa pokúsili premeditovať azda najznámejšiu modlitbu, ktorú nás naučil sám náš Pán – Otče náš. Podľa príkladu svätého Františka, ktorý vo svojej osobnej modlitbe často dotváral modlitby, sme sa snažili i my vložiť do tejto modlitby seba samých. Po tejto dynamike sme poháňaní vedomím, že nás čaká Svätý Otec, kvôli ktorému sme sa na túto cestu vydali, ráznejšie šliapli do kroku. Po krásnej ceste sme konečne videli náš cieľ: veže velehradskej baziliky a kopec mladých ľudí s batohmi na pleciach, ktorí sa tiež nevedeli dočkať spoločného stretnutia s pápežom. Pomaly sme sa so spevom približovali k cieľu, no aby v nás ešte viac rástla nedočkavosť, spravili sme si ešte jednu zastávku, na ktorej sme mali vymyslieť scénky, ktoré mali vykresliť Cirkev s jej kladmi i zápormi, ktoré, vďaka ľudskému faktoru v nej, nepochybne má, avšak jej všemocný Ženích im dáva hlbší zmysel. „Brankári“ mali zase znázorniť živly z Chválospevu stvorenia: oheň, vodu, zem, mesiac,… Potom sme sa už ničím nerušení dostali k našim stanom, ukončili program Gifry a začali sa zúčastňovať programu česko-slovenského stretnutia mládeže, ktorý bol naozaj nesmierne bohatý, bol si tam len BOHaTY.
Spoločný program
Vo štvrtok nás síce potrápil výdatný dážď, ale sme radi, že sme vytrvali, pretože potom sa už mraky rozplynuli a celý víkend nás ohrievalo naše milované slnko, vďaka ktorému sa mohol konať všetok pripravený program: koncerty hudobných skupín, sväté omše, prednášky adorácia, krížová cesta, spoločné modlitby, telemosty,… Celý program vrcholil v nedeľu v noci: o druhej priamym prenosom svätej omše zo Sydney a o štvrtej našou svätou omšou, v ktorej sme v kázni dostali povzbudenie byť ozajstnými svedkami viery tam, kde práve sme.
Bolo nádherné vidieť toľko mladých ľudí, ktorí si uvedomujú, že sú nádejou Cirkvi, nádejou sveta, že na ich pleciach leží budúcnosť, že aj oni môžu byť a nepochybne aj sú tým obyčajným človekom zo sna pápeža, ktorí podopierajú Božiu stavbu – Cirkev. Vďaka tomuto snu kedysi prijal k sebe pápež Inocent III. obyčajného dedinského Františka z Assisi so svojou „bláznivou“ regulou a vďaka tomu dnes Svätý Otec prijíma nás, aby sme boli nádejou na lepší zajtrajšok.
Hanittka