Mestečko, ktorého názov pozná mnoho ľudí, no ešte užšie sú s ním spojení najmä františkáni.
Čím bol život sv. Františka tak zaujímavý, že sa na jeho meno nezabúda ani po stáročia?
Prečo dokázal pritiahnuť davy ľudí, hoci nemal ani peniaze, moc, slávu, či bohadstvo?
Odpovede sme teda išli hľadať tam, kde tento veľký svätec žil, kde všetko, čo tam vidíte,
rozpráva o jeho obrovskej láske k Bohu, ľuďom a všetkému Božiemu stvoreniu. K tomu nám
malo dopomôcť aj Európske stretnutie mládeže, ktoré sa konalo práve v Assisi.
Naša púť sa začala 4. 8. 2007 v Bratislave, ktorú sme vo večerných hodinách opustili. Mali
sme pred sebou dlhú cestu cez Rakúsko, až do Talianska. Do dvoch deväťmiestnych áut sme
nasadli s hlavami plnými predstáv, otázok a myšlienok. Práve v autách sa naskytla prvá
príležitosť spoznať našich spolucestujúcich. Niektorí zdriemli, iní pozerali von oknom
dúfajúc, že uvidia niečo iné ako tmu, ďalší počúvali donekonečna tie isté pesničky od No
Name a Kapucínov, a ktorí vládali, rozprávali. Nad ránom sme boli v Taliansku.
Počas našej cesty sme sa zastavili v Padove, kde sme mohli vstúpiť do veľkolepej baziliky
sv. Antona Paduánskeho. Tu sme mali možnosť slúžiť našu prvú svätú omšu v Taliansku.
Taktiež sme navštívili kostol sv. Leopolda Mandića, vynikajúceho kňaza a spovedníka.
Foťáky cvakali naplno.
Deň ubiehal a ráno vystriedal večer. Assisi bolo ešte ďaleko, a tak sme prespali neďaleko
Gubbia, ktoré pred mnohými rokmi navštívil aj svätý František. Práve tu skrotil nebezpečného
vlka, ktorého sa vtedajší obyvatelia báli. My sme však v Gubbiu namiesto vlka stretli malého
prítulného psa.
No Gubbio nebolo jediné miesto, čo sa spája zo životom sv. Františka. Hoci bolo horúco,
pripomenuli sme si aj atmosféru Vianoc. Veď Greccio, v ktorom bola naša ďalšia zastávka,
je charakteristické veľkým počtom väčších i menších Betlehemov, ktoré nám pripomínajú
udalosti, keď František zložil prvý živý Betlehem. Čaro Greccia dotvára krásne prostredie,
príroda, ktorá vás obklopuje, slnečné lúče, ktoré vám hladia tvár, vietor, ktorý vám vo
vysokopoloženom Grecciu strapatí vlasy. Tam sme na konci našej vianočnej omše zaspievali
Tichú noc.
Ďaľším našim zastavením bolo Fonte Colombo, čo v preklade znamená Prameň holubov. Tu František
upravil regulu a v tejto pustovni mu vypaľovali aj oči, dúfajúc, že mu tým prinavrátia
strácajúci sa zrak.
Pekné zážitky máme aj z La Foresty, kde sa nachádza komunita s názvom Mondo-X (Svet-X),
ktorá sa venuje problémovým ľudom. Nezabudnuteľné bolo pre nás svedectvo Mattea, ktorý nám
porozprával o sebe, o svojom živote a bližšie nás oboznámil s programom v tejto komunite a
vysvetlil nám súvislosti medzi La Forestou a životom sv. Františka.
Rozlúčili sme sa s Matteom, nasadli do áut a sledovali krajinu mihajúcu sa za našimi oknami.
A zrazu to prišlo. Naskytol sa nám nádherný pohľad na vyvýšené mestečko, zrúcaný hrad stojaci
na samom jeho vrchole, na týčiace sa veže baziliky sv. Františka a sv. Kláry, na strechy
väčších i menších domov. Naskytol sa nám pohľad na ……. Assisi, druhý domov každého
františkána, na mesto požehnané a milované jedným z najväčších svätcov nielen Talianska,
ale aj celého sveta. Naskytol sa nám pohľad do srdca svätého Františka. Pretože toto je
Assisi a v ňom je ukrytá okrem histórie aj Františkova duša.
Pod Assisi sa nachádza teraz už bazilika Panny Márie Anjelskej a v jej strede Porciunkula.
Malá, nenápadná, skromná a predsa veľmi vzácna kaplnka, ktorú František tak veľmi miloval, v
ktorej strávil veľkú časť svojho života. Práve ona ponúka svojmu návštevníkovi čas zamyslieť
sa nad svojim životom, nad Bohom a Jeho láskou, ktorou bol pripútaný aj sv. František. A vy
máte zrazu pocit, že Porciunkula nie je len miestom sv. Františka, ale že je miestom aj pre
váš žiaľ, bolesti, smútok, starosti, túžby, priania, radosti, že sa do nej môžete vložiť celý,
že je liekom pre vašu dušu. V bazilike, kde Porciunkula stojí, je ukrytých veľa významných
momentov z Františkovho života. Nájdete tam ruže, do ktorých sa František v čase pokušenia
hodil a ony ostali bez tŕňov, sochu sv. Františka, ktorý podáva Márií a Jozefovi malého
Ježiška alebo Františka s dvoma živými holúbkami, ktoré symbolizujú jeho spätosť s prírodou a
veľa ďaľších vecí, ktoré sa ani nedajú opísať, pretože každého návštevníka osloví niečo iné.
Stačí mať len otvorené srdce a ochotu prijať to, čo sa nám v danej chvíli a na danom mieste
ponúka.
Keďže bol už večer a program sa začínal na druhý deň, ubytovali sme sa a išli na večeru do
hotela Rivo Torto. Vlastne, to ani nebol hotel, bolo to námestie pred kostolom Rivo Torto.
Našimi stolmi a stoličkami bola zem, autá, dve drevené lavičky a úzky stôl. Podávali sa “na
prípravu náročné” sáčkové polievky a rizoto, pričom o ryži sme ani nevedeli, či je dobre
uvarená. No myslím, že pre mnohých z nás to bol, jeden z najkrajších večerov, pretože pri
prehĺtaní polievky a žutí rizota sme mohli sledovať osvetlené Assisi a večernú oblohu posiatu
hviezdami. Napriek únave z cesty niektorí z nás mali ešte dostatok energie na to, aby zapli
rádio a tancovali na najväčšie hity storočia No Name a Kapucínov.
Program sa začínal 7.8. večer a predtým sme sa museli ísť zaregistrovať. Nečakali sme, že
na privítanie dostaneme tričká, tašky, šiltovky, šatky a mnohé ďaľšie veci, na ktorých
bolo znázornené motto tohto františkánskeho stretnutia “Francis go, repair my Europe.”
Prečo práve tieto slová? Pretože podobne sa Františkovi prihovoril Ježiš z kríža v kostole
sv. Damiána: ” František, choď a oprav môj dom.” Ale čo je domovom Boha? Moje telo, srdce a
moja duša. Ja som súčasťou rodiny, spoločenstva, štátu, Európy. Ak som ja uzdravený, prúdi zo
mňa uzdravenie a toto uzdravenie je Boh. On ho túžil ponúknuť aj na tomto stretnutí a to
práve cez sv. Františka.
Kostol sv. Damiána, v ktorom František pocítil Božie volanie, aj nás privítal svojím pokojom
ako všetky miesta, na ktorých sme dovtedy boli.
7. 8. 2007 o 21:00 sa slávnostnou sv. omšou v bazilike Panny Márie Anjelskej začalo 1.
európske stretnutie františkánskej mládeže. Boli sme príjemne prekvapení začiatkom tohto
meetingu, ako aj jedlom, ktoré sa počas neho podávalo.
Náš program pozostával zo spoznávania života sv. Františka a sv. Kláry, k čomu nám dopomohol
aj veľmi dobre spracovaný muzikál a títo dvaja svätci sa nám zrazu stali bližší. Baziliky sv.
Františka a Kláry obsahovali veľa symboliky a krásy. Mali sme možnosť vstúpiť do hrobu sv.
Františka, kde je pochovaný so svojimi bratmi: Angelom, Rufinom, Masseom a Leom. Videli sme
Damiánsky kríž, z ktorého sa Františkovi prihovoril sám Spasiteľ, ale aj relikvie týchto
dvoch významných svätcov. Odhaľovali sme tajomstvo Gisttových fresiek a navštívili sme
Carceri, čiže pustovne, kde František so svojimi bratmi strávil veľa času modlitbou a
kontempláciou. Carceri je obklopené prekrásnou prírodou a je položené v horách, kde je počasie
chladné a vzduch vlhký.
V programe boli zahrnuté prednášky, adorácie, vystúpenia a prezentácie jednotlivých štátov.
Samozrejme, my Slováci sme boli úplne perfektní, pretože slovenské ľudové kroje, tance, piesne
a hudobné nástroje, ktoré sme mali, patria medzi tie najoriginálnejšie.
V Assisi sa nám naskytla možnosť spoznať klarisky a my sme mohli počuť svedectvo z úst sestry
Gabriely – Slovenky, ktorá žila v kláštore 14 rokov. Klarisky žijú po celý svoj život v
klauzúre a aj Gabriela hoci sa s nami rozprávala, stála za mrežemi. Možno sa to zdá nemožné,
ale pokora a radosť, ktorá z Gabriely vyžarovala, nás uistila, že Boh dokáže nahradiť všetky
potreby a túžby ukryté v srdci človeka.
Nastal posledný deň a tak sme so smútkom v očiach nasadli do áut a smerovali domov. Keď sme
prechádzali okolo Gubbia, navštívili sme druhú klarisku, ktorá bola tiež zo Slovenska, a ktorá
nám odpovedala na mnohé naše otázky. Na konci nám zahrala na citare, čím nám všetkým takmer
vyrazila dych.
A potom prišla La Verna, známa tým, že Boh tu udelil Františkovi obrovskú milosť a na jeho
tele sa objavili stopy Ukrižovaného. La Verna bola tým najlepším zakončením našej púte, bola
definitívnou bodkou Assisi.
Kúsok toho všetkého však ostáva v nás a my, čo sme tam boli vieme, že to nebolo márne, lebo
Assisi je a vždy bude plné požehnania a lásky. V Assisi sme nechali kúsok zo seba. Ostali tam
naše prosby, túžby a poďakovania. V Assisi sme odovzdali aj vás, ktorí ste na nás mysleli vo
svojich modlitbách, či spomienkach. A posolstvo z Assisi hovorí ku každému jednému z nás tak,
ako raz Boh povedal Františkovi: “Choď a oprav môj dom.”
Veronika