Blížili sa prázdniny a čoraz viac som sa tešila na tohtoročný tábor, ktorý sa uskutočnil v nádhernej dedinke pod Tatrami – Lendaku.
Celý týždeň sa niesol v hesle: A máme z toho radosť…, ktorej sme si naozaj kopu užili.
Čas pred začiatkom tábora sa krátil a autobus s deťmi sa nezastaviteľne približoval. Pred jeho dverami už čakali princezné,
šašovia a pážatá s balónmi, ktoré spolu s malými táborníkmi prešli úvodný okruh otláčania rúk, fotenia, vypisovania menoviek a
rozdeľovania sa do skupín.
Netrvalo dlho a na úvodnej omši sa z detí stali rytieri sv. Františka. Zložili sľuby, obliekli sa do habitov a na znak chudoby
odovzdali mobily :).
Aby sme sa viac dozvedeli o sv. Františkovi, boli sme rozdelení do skupiniek s názvami miest, ktoré sú s ním spojené:
San Damiano, Porciunkula, Assisi, La Verna, La Foresta, Greccio, Gubbio a Perugia.
V prvý deň sme spoznávali aký Boh je a na stanovištiach hľadali ukryté ovocie Ducha Svätého.
Ďalší deň sme sa zamýšľali nad tým, aké to je byť sám sebou a neskôr poobede sme mali možnosť ukázať svoje talenty a nadania v talent
show. V utorok sme si zvlášť pozorne všímali zázraky okolo nás. Aby ich nebolo málo, vybrali sme sa na výlet do Belianskej jaskyne a
neskôr sme za všetky krásy a zázraky, ktoré sme videli, ďakovali Bohu počas sv. omše na lúke pri jaskyni. Keďže bol celý tábor o radosti,
štvrtý deň sme sa radovali z toho, čo máme – ruky, nohy, oči … čo sme neskôr využili na psychohrách.
Nasledujúci deň bol špeciálny nie
len v tom, že bol o piatich jazykoch lásky, ale aj tým, že bol narodeninový. Každý z nás niečo daroval, ale bol aj obdarovaný. Mnohé
darčeky sme si vyrobili počas zaujímavých workshopov, ktoré prebiehali počas predošlých dní.
Tábor sa pomaly blížil ku koncu. naposledy sme si zmerali sily počas olympijských hier, tzv. Octatlon 🙂 a poriadne si zatancovali
na diskotéke, počas ktorej sme oslávili 10. narodeniny tábora fraAngeli. Tých odvážnejších čakala ešte čokoládová odmena v podobe
nočnej hry plnej nástrah a strachu. Tých menej odvážnych alebo veľmi unavených pokojný spánok.
Všetko má svoj začiatok a koniec, a tak sa aj náš tábor blížil ku koncu a nám neostalo nič iné ako povedať jedno veľké ďakujem Bohu a
všetkým, ktorí ho organizovali, za celý týždeň, počas ktorého sme zažili okrem iného najmä veľa zábavy a radosti.
Karolína
