V druhom októbrovom týždni sa niektorí bratia našej provincie zúčastnili duchovných cvičení na moravskom Velehrade, ktoré nesú prívlastok Interfrantiškánske, pretože sa tam vždy stretneme bratia či sestry z rôznych františkánskych reholí. Tak v spoločnej modlitbe i v osobnej snahe o vnútornú obnovu môžme zakúšať čo hovorí žalmista – “aké dobré a milé je, keď sú bratia pospolu”.
Velehrad je krásne a pokojné miesto úcty k svätým Cirilovi a Metodovi s impozantnou bazilikou, pôvodne cisterciánskeho opátstva.
Tam sme sa niektorí chodievali prejsť alebo stíšiť, pretože náš program i modlitby prebiehali v exercičnom dome Stojanov. No čas medzi prednáškami sme využívali rôzne – niektorí aj na športovejšie aktivity, niektorí aj na spoločenstvo pri koláčiku.
Exercície tento rok viedol páter Antonín OFM, z českej provincie svätého Václava.
Pretože si tento rok pripomíname 800 rokov od Františkových jasličiek v Grecciu, v prednáške sa vždy odrazil od tajomstva vtelenia skrze Františkánske pramene a dopĺňal hojnými biblickými citátmi.
Tak nás previedol tajomstvom vtelenia, ktoré nie je len historickým momentom ale má svoje pokračovanie v “maličkých” okolo nás, má pokračovanie v Cirkvi, v našom povolaní ale i v nás.
Záverom nás preto povzbudil, aby nám horelo srdce láskou k Vtelenému tak ako sv.Františkovi. Potom ho budeme nie len nachádzať všade okolo, ale aj prežívať jeho prítomnosť.
Mne sa pri tom vynorila modlitba sv. Patrika, ktorá nás práve tomuto učí keď hovoríme: Kristus so mnou, Kristus vo mne, Kristus keď čokoľvek robím, Kristus v tých, ktorých stretávam, Kristus…
Pax
