V októbri minulého roka, ako som bol v Assisi na stretnutí bratov pustovníkov nášho Rádu, som sa zoznámil s br. Antoniom Rojekom OFM, ktorý je z Poľska a tiež žije v pustovni. Dali sme sa do reči a zistili sme, že naše pustovne nie sú ďaleko od seba. Tak nám obom skrsla myšlienka, že by sme sa mali vzájomné navštíviť. Prvý to zrealizoval br. Antonio, ktorý nás prišiel v decembri navštíviť na pár dní.
Nám sa podarilo navštíviť br. Antona, až vo februári, lebo v januári mali plnú pustovňu. Nakoniec sme sa vybrali, tesne pred popolcovou stredou, na tri dni našim autom.
Keď som pozeral cestu, tak mi to vyšlo na 2 hod. aj troška, vedľajšími cestami smerom na Čadcu. Cez Čierne na Jaworzynku. Sranda, že oni majú pustovňu podobne blízko hraníc ako mi, len oni so Slovenskom a mi z Čechmi. Br. Antonio nás privítal s úsmevom a otvorenou náručou. Povodil nás po ich pustovni a potom nás usadil pred veliký krb, urobil čaj a vytiahol koláče i tortu.
V tejto pustovni sú podobne ako my u nás, tiež dvaja bratia, ale kňazi, (br. Antonio a br.Izaiáš). Ďalší deň nás br. Antonio zobral prejsť sa po okolí, a veruže, sa nám tá krajina zdala, akoby sme boli doma v našich lesoch na Javorníkoch. Zaviedol nás až na Kikuľu, na Slovenskej strane, kde sa nachádza Guliverová lavička, ale i historický bod Trojak. Tri hranice Uhorska Slieska a Haliče…..
Ináč sme sa v priebehu tých pár dní zúčastnili ich programu. Majú ho na zopár vecí podobný, ako ho my máme…. ale bola to dobrá skúsenosť ako bratia pustovníci v Poľsku žijú tú istú regulu, ktorú nám dal sv.František trochu inak, ako to my žijeme.
Nakoniec sme si povedali, že tieto návštevy môžu pokračovať aj ďalej. Že možno cez leto by sa to dalo dať aj na pešky po hranici.
S pozdravom br. Florián