O kostole a kláštore

Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie a kláštor bratov Františkánov

O pôvodnej gotickej stavbe kostola (z 13.-14.storočia) nemáme archívne doklady. Z rokov 1332 – 1337 je doložená existencia miestnej fary, s ktorou je spojená i história františkánov. Povolaní sem boli v rokoch 1470 a 1484, kedy sa datuje založenie miestneho kláštora. Bratia pôsobili medzi obyvateľstvom mesta a okolitých dedín, ovplyvňovaných prítomnosťou vojenskej posádky Jána Jiskru z Brandýsa, sídliaceho na fiľakovskom hrade od roku 1451.

Údaje o kláštore sú známe najskôr z roku 1513. V rímskom archíve sú zachované písomnosti k dejinám kláštora z rokov 1517 – 1544. V prvých desaťročiach 16. storočia bol postavený aj neskorogotický kostol. V roku 1544 však museli františkáni mesto opustiť a vrátili sa až v roku 1610.

Novopostavený kláštor v roku 1615 vyhorel a o štyri roky neskôr ho františkáni opustili kvôli hrozbe vojsk Gabriela Betlena. Už v roku 1622 sa rozhodlo o opätovnom postavení kláštora, s ktorým sa začalo v roku 1626. V priebehu 17. storočia bol kláštor štyrikrát vypálený a až v roku 1694 tu bola postavená malá budova pre členov rehole.
Dnešná dvojpodlažná budova kláštora s troma krídlami a ústredným dvorom vznikla až z fundácie Štefana Koháryho medzi rokmi 1699 – 1727 a ku kostolu sa pripája zo severozápadnej strany.

Počiatky neskorogotického Kostola Korunovania Panny Márie sa kladú do roku 1514 (do prvej štvrtiny 16. storočia).
Kostol zničený v roku 1544 Turkami, ktorého časti mali byť zamurované do bašty fiľakovského hradu, nahradila medzi rokmi 1694 – 1727 nová stavba jednolodia, na západe s predsieňou a na východe so svätyňou s polygonálnym záverom. Žiadne stredoveké architektonické prvky sa z kostola alebo kláštora nezachovali.
Predpokladať môžeme snáď len rešpektovanie primárneho pôdorysného rozvrhu kostola v podobe jednolodia a polygonálnej svätyne, ich pôvodné rozmery však nepoznáme.