Posledný júlový týždeň sa Františkánska mládež (GIFRA) z celého Slovenska vydala hľadať sv. Františka.
Hľadal sa sv. František, ktorý radikálne a s láskou nasledoval Krista, a my, čo sme ho už
našli alebo spoznali naňho poukazujeme ,,Hľa František!”, lebo on je tiež svedectvom toho,
že DÁ SA žiť Evanjelium v každej dobe.
Naša púť začala na hrade Beckov (Assisi), kde sme spoznali mladosť sv. Františka a jeho rytierske túžby.
Túžby v našom živote sme odkrývali nasledujúci deň počas putovania do Čachtíc (San Damiano), kde sme
prežili stretnutie so sandamianskym krížom a Františkovo obrátenie.
Naše ďalšie kroky nasledovali do Vrbového vnímajúc Boha Stvoriteľa v prírode a jednotlivých živloch,
ktoré František chválil v chválospeve stvorenstva. Vo večerných hodinách sme spolu s Vrbovčanmi prežili
Vianoce – netradične, na konci júla, bolo z kostola počuť príbeh o vrabčekovi, ktorý túžil svetu
zvestovať veľkú radosť, že sa nám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, ale tiež o tom, ako sa k
jasliam prišli pokloniť všetky živly sveta či ako Vianoce slávil sv. František v malej dedinke Greccio.
Nasledujúci deň sa Vrbové premenilo na Rivo Torto a miesto služby nás mladých pre mesto a obyvateľov
v ňom. Jedna skupinka sa rozhodla vyčistiť voľno časové centrum, druhá pomohla pri upratovaní
starého farského kostola a pred kostolom, iná zas pomohla s prácami v záhrade u sestier premonštrátok.
Poobede sme strávili čas s deťmi, pre ktoré sme pripravili rôzne súťaže a workshopy. Najočakávanejším
momentom tohto dňa bolo večerná slávnosť sv. Gorazda v krásnom spoločenstve Vrbovčanov a Gifrákov
zjednotených okolo obetného oltára, po ktorom nasledovala ,,fiesta.” Miestne domáce panie priniesli
výborné koláče, náš šéfkuchár Jakub s pomocníkmi uvarili výborný guľáš a čapovali kofolu. Ale čoby
to boli za hody bez radosti, smiechu a tanca? Námestie pred kostolom sa so zaznením prvých tónov
premenilo na tanečný parket a miesto rozdávania radosti a života až do 22. hodiny, keď sme slávnosť
zakončili spoločnou modlitbou.
V piatok ráno sme sa rozlúčili s pohostinným mestečkom Vrbové a vystúpili na vrch La Verna
(Lančársky kostolík sv. Michala Archanjela), aby sme sa mohli stretnúť s ukrižovaným Kristom a
sláviť eucharistiu. Ďalej naše kroky viedli až do Dobrej Vody, kde sme večer naše modlitby spojili
s úmyslami farnosti v spoločnej eucharistickej poklone.
Zrúcanina starého františkánskeho kláštora a kostola ,,Katarínka” neďaleko Dobrej Vody sa v sobotu
stala našou Porciunkulou, miestom zjednotenia a stretnutia prvého bratstva sv. Františka a pre
nás miestom bratstva Gifrákov a ,,Katarínkarov”.
V nedeľu ráno sme prekročili hradby malého Ríma – Trnavy, aby sme slávili odpustovú slávnosť sv.
Jakuba v miestnom františkánskom chráme aj za účasti niektorých Gifrákov, ktorí sa nemohli
zúčastniť tohtoročného putovania a mnohých ďalších sympatizantov myšlienky sv. Františka.
Táto slávnosť bola pre nás ukončením tohto týždňa plného stretnutí a milostí. Týždňa, ktorý
nás obdaroval teplom i dažďom, často sme boli unavení, vysilení, ale napriek všetkému sme
boli naplnení vnútornou radosťou. Zároveň táto slávnosť bola pre nás pozvaním prijať symbol
Tau, pokračovať v putovaní každodennými životom so sv. Františkom a rozdávať radosť
z poznania Krista.
M. H.
A čo znamenal tento týždeň pre našich mladých?
Už štvrtý rok sa hrdo hlásim ku Gifre. Čo to pre mňa znamená? Gifra je ako hniezdo mladého
kresťana, kde sa učím službe druhým ľuďom pri našich púťach, budovaniu vzťahov, učím sa
o Bohu vďaka kázňam, svedectvám a prednáškam. Verím, že keď príde čas vyletieť do sveta,
budem pripravená čeliť všetkým nástrahám a našu Gifra rodinu budem nosiť stále v srdci.
A.K.
Pre mňa to bol krásny čas strávený so zaujímavými hodnotnými ľuďmi, príjemná zmena bez
mobilu a internetu, ideálny čas v prírode na rozjímanie. A hlavne povzbudenie a
posilnenie vo viere.
V.Y.
