„Are you ready to say YES?“ Teda, „si pripravený povedať ÁNO?“ Takto nás pozýval Svätý Otec František
do Krakova na Svetové dni mládeže 2016. Keďže tento rok sa SDM konali práve v spomínanom Krakove, ktorý je
vlastne za humnami, padlo rozhodnutie skúsiť túto svoju pripravenosť a tohto ročnú letnú Gifru stráviť
práve tam- na Svetových dňoch mládeže v Krakove.
A tak sme sa po dlhotrvajúcich prípravách a poslednom zvažovaní, čo ešte vopcháme do ruksaku a čo už oželieme,
24. júla stretli v našej milovanej Trstenej, ktorá je od Krakova naozaj už len na skok. Keďže nás išlo oveľa
viac ako zvyčajne, konkrétne 243, skoro všetko bolo trocha iné ako zvyčajne. Veď ako často vypravia Oravskú
strelu s dvoma vagónmi navyše? 🙂 Vďaka spolupráci (nielen) Železníc SR sme sa všetci šťastne dostali do
Trstenej, úspešne zaregistrovali a udomácnili (aj keď iba na jednu krátku noc) v miestnej škole, kde sme obsadili
naozaj každý voľný kút. Už tam sme sa začínali zžívať s heslom tohtoročných SDM, „blahoslavení milosrdní, lebo
oni dosiahnu milosrdenstvo.“ Bez milosrdenstva totiž tento týždeň nič nešlo. Po uvítacej sv. omši, ktorú
celebroval nový otec provinciál (rozumej „starý-ale-nie-vekom“ Gifrák František OFM) sme sa zúčastnili na
moderovanej adorácii spojenej s chválami a následne sa presunuli do kultúrneho domu, kde sme sa chceli viac
zoznámiť a spoznať. No a ako lepšie rozlomiť ľady ako na diskotéke?
Na druhý deň, teda v pondelok sme sa všetci rozdelili do piatich autobusov (vravela som, že nás bolo fakt dosť 🙂 )
a presunuli sa do Skawiny, mestečka vzdialeného asi 20 km od Krakowa, ktoré sa stalo centrom Slovákov počas SDM.
Tu sme sa ubytovali v budove miestneho gymnázia, kde nás už čakali naši „domáci“ a…. obrovská telocvičňa plná
ďalších ľudí. Keďže dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a ešte k tomu sme už niekde počuli, ako je to s tými
milosrdnými, všetci sme sa nakoniec pokojne zložili a našli si svoje karimatkové miestečko. Obrovským darom
pre nás všetkých bola klimatizácia (alebo vetranie, vzduchotechnika, alebo čokoľvek to vlastne bolo),
ktorá nás uchránila pred tým, aby sme zaspávali z nedostatku kyslíka a prebytku CO2. A naozajstným požehnaním
boli naši spomínaní domáci, teda team miestnych „tiet a ujov“, ktorí sa o nás starali ako o vlastné deti.
Naozaj, obrovský obdiv a vďaka im všetkým, ktorí ešte o tretej ráno nabehli do spŕch a kompletne ich poumývali,
aby sme ich ráno mali zasa čisté, ktorí nás zásobovali čímkoľvek sme potrebovali a dohliadali na nás.
V Skawine majú nádherný mestský park, v ktorom sa odohrával celý slovenský program. Ten sa začal už v pondelok
večer svätou omšou s otcami biskupmi a následným otváracím ceremoniálom, v ktorom sme sa dozvedeli čo-to
o Poľsku, o histórii svetových dní mládeže a tiež o tom, čo nás čaká. Zlatým klincom tohto programu bol okamih,
keď moderátor pozval na pódium najprv všetkých biskupov, a s nimi aj všetkých rehoľníkov a zasvätené osoby,
ktoré tam s nami boli. Bol to naozaj veľmi silný okamih, vidieť toľko mladých ľudí v habitoch (alebo aj bez
nich) a medzi nimi tých NAŠICH, ľudí, ktorí dali všetko Tomu, ktorý ich zavolal a ľudí, ktorí dávajú všetko
aj nám. Ďakujeme!
V utorok ráno sme sa všetci Slováci presunuli do Sanktuária Božieho Milosrdenstva v Lagiewnikoch, v Krakowe.
No, presunuli… videli ste také tie obrázky, že ako sa cestuje vlakom v Indii? Viete, keď ľudia sedia ešte
aj na streche? No, tak až také zábavné to nebolo, ale nemalo to od toho ďaleko. Keď si predstavíte, že
stojíte v uličke vo vlaku, do ktorého nenastúpil brat vzduch, lebo už nevošiel, držíte sa niekoho, kto
stojí vedľa vás, lebo na nič iné nedočiahnete a hovoríte si, že keď spadnete, tak aspoň spolu, no potom
si uvedomíte, že vlastne nemáte kam spadnúť. Tak nejako to vyzeralo. Všetko sme ale v zdraví prežili,
lebo to bola vlastne len príprava na večer. To sme však zistili až neskôr?. Na tomto mieste žila a
pôsobila v kláštore Kongregácie sestier Panny Márie Milosrdnej sv. Faustína Kowalská, mystička, ktorej
zápisky vyšli ako známy Denníček.
Poobede sme sa presunuli do centra Krakowa, kde od utorka až do piatku prebiehal Festival mládeže-
na rôznych stage-och po celom Krakove si každý mohol nájsť taký program, aký mu vyhovoval. Či už divadelný,
hudobný, alebo akýkoľvek iný. Večer sme sa presunuli na miesto s názvom Blonia- veeeeeelikánsky priestor,
rozdelený do sektorov, na ktorom sa konala svätá omša za účasti kardinálov, biskupov, a následne otvárací
ceremoniál SDM. Ak sme si dovtedy mysleli, že všade je strašne veľa ľudí, až tu sme spoznali, že všetko je
relatívne. A že ľudí môže byť na jednom mieste oveľa, oveľa viac ako si dokážete predstaviť. Ťažko to
opísať, to treba zažiť. Po svätej omši sme však zažili veľmi spontánne a radostné oslavovania nášho Pána,
spolu s ostatnými národmi, každý po svojom a vo svojom jazyku, kde sa ukázalo, že si nemusíme rozumieť
jazykovo, stačí, že si rozumejú naše srdcia, ktoré chvália Nášho Všemohúceho Boha.
Večerný presun do Skawiny nám opäť ukázal, že milosrdenstvo je nevyhnutné. Nielen s druhými ľuďmi, ale aj
so samým sebou, keď sa zrazu začnú vynárať také naše stránky a vlastnosti, ktoré sa nám za normálnych-
štandardných okolností darí držať na uzde. Čo je však štandardné na tom, keď sú okolo teba státisíce cudzích
ľudí, ktorí všetci niečo kričia, každý v inom jazyku, ty sa presúvaš s davom, pričom vlastne ani nevieš
kam a len dúfaš, že sa nestratíš? Štandardné nič, ale čarovné všetko :).
Nasledujúce tri dni sme doobedie strávili vždy v Skawinskom parku, kde sme mali katechézy s našimi otcami
biskupmi a na poobedie sme sa presúvali do Krakova. Tam sme vo štvrtok privítali Svätého Otca, ktorý v
ten deň priletel. Pápež František nám vo svojom príhovore pripomenul, že nás sem všetkých zvolal sám Ježiš
Kristus. Tiež nás vyzval, aby sme „nešli do dôchodku“ už ako 20, 25- roční, ale aby sme využili svoju energiu
na zmenu vecí a na zmenu sveta. Pretože svet sa dá zmeniť! Vyzval nás, aby sme „nezahadzovali uterák
ešte pred tým, ako sa začne zápas“, aby sme sa nebáli pozvať Ježiša do našich životov a dovoliť Mu, aby
dal našim životom opravdivú vášeň a oheň.
Víkendový program sa uskutočnil na ďalšom mieste, tento raz ešte väčšom priestranstve ako spomínaná
Blonia, na tzv. Campus Misericordiae, teda na Poli Milosrdenstva. Ono to vlastne nebolo ani tak pole,
ako skôr niekdajšie vysušené močariská, kdesi medzi diaľnicou a jazerami. Ak ste doteraz nikdy nešli
pešo v dave po diaľnici, teraz ste si to mohli poľahky vyskúšať. A tiež sme si mohli vyskúšať, akí
neuveriteľne dobrí sú miestni ľudia. Keď šliapete nabalení už asi 8 hodín po priamom slnku v minimálne
35 °C, títo dobrí miestni ľudia vedia, čo potrebujete. A tak sme zakúsili nesmierne milosrdenstvo v
podobe spŕch (záhradných hadíc s rozprašovačom prevesených cez ploty), studenej vody, ktorú nám s láskou
nalievali, chlebíčkov, čokolád, ovocia, ktoré nám ponúkali pri svojich domovoch, okolo ktorých sme kráčali.
Verím, že každý jeden z nich za toto prejavené milosrdenstvo už má svoju hojnú odmenu v nebi.
Keď sme konečne došli na „miesto činu“, zistili sme, že sa naša „drobná, asi 250 členná“ skupina už nevojde
do svojho sektora. Nedali sme sa však nijako odradiť a v duchu sv. Františka sme sa usadili na okraji,
pri ceste, akoby na periférii. Hlavné však bolo, že sme boli spolu. Akú odmenu máme nachystanú, to sme
ešte netušili.
Po večernej vigílii pred sviatosťou oltárnou s pápežom Františkom, ktorej súčasťou boli aj tri svedectvá
mladých ľudí nasledoval ešte hudobný program a potom nás všetkých čakala noc pod holým nebom. Pán nám
požehnal výborné počasie, nepadla ani kvapka (dažďa myslím, kde tu nejaká slza sa možno vyronila 🙂 ), a
tak sme sa všetci dočkali rána, ktorého stredobodom bola záverečná svätá omša so Svätým Otcom.
Taký pápež sa k oltáru ale musí aj nejako prepraviť, že áno. Pamätáte si tú cestu, ktorú som spomínala,
že sme sa pri nej zložili? No, tak práve to bola cesta, po ktorej Svätý Otec na papamobile prešiel v
nedeľné ráno vo vzdialenosti 5-6 metrov od nás, Gifrákov! Čo viac dodať :).
Svätý Otec nás všetkých vyzval, aby sme sa nehanbili priniesť Pánovi všetko, aj naše slabosti,
námahy a hriechy v spovedi. Nemajme strach povedať mu „áno“ celým svojim srdcom a kráčať za Ním.
Nebojme sa vstať z gauča a ísť, kam nás bude On volať. Aj keď to bude do Krakova, na Svetové dni
mládeže, medzi milióny ďalších ľudí, kde spoznáme o sebe možno aj to, o čom sme netušili a čo nie
je veľmi lichotivé. Kde to o nás zistia aj ostatní. Kde nás ale tí ostatní budú s láskou prijímať a
pomáhať nám kráčať spoločne za Ním. Kde spolu s ostatnými budeme spoznávať krásu spoločenstva, nových
priateľstiev, kde budeme stretávať samotného Boha v druhých ľuďoch a vo svete okolo nás. A kde budeme
všetci spolu za to veľmi vďační!
Zuzka
