Ahojte Gifráci!
Tento rok som sa nemohla zúčastniť slovenskej Gifry, čo mi bolo ľúto, ale vynahradila som si to talianskou verziou – účasťou na Marcia francescana. Touto cestou sa chcem s vami podeliť o to, čo som tam zažila… cítila som sa tam ako na našej Gifre :o).
Marcia francescana (Františkánska púť) je aktivita, ktorú organizujú bratia františkáni v Taliansku v rámci pastorácie povolaní. Toto leto bol 30. ročník. Témou púte bolo: „K prameňom života!“ – uvedomenie si hodnoty krstu. Každá talianska provincia spolu s mladými putovala do Assisi s cieľom získať „porciunkulové“ odpustky.
Tento rok som aj ja mala možnosť zúčastniť sa tejto púte spolu so 105-člennou skupinou zo Sicílie. Púť trvala 11 dní. Z toho 3 dni prežili pútnici v samotnom Assisi. Naša skupina putovala sicílskymi ostrovmi Lipari a Salina. Celá púť bola animovaná k získaniu odpustkov a pre túto hodnotu sa prijímajú obety a ťažkosti kráčania. Deň začínal o piatej, v lepšom prípade o šiestej, raňajkami a po nich každý dostal evanjelium dňa, nad ktorým mal rozjímať počas prvej hodiny púte, kedy sa kráčalo v tichu. Boli to chvíle, keď sme sa mohli stretnúť sami so sebou aj s Bohom, kochať sa pohľadom na východ slnka nad nami, pozorovať morské útesy pod nami a uvažovať nad evanjeliom, nad námahou, ktorú stojí za to vynaložiť, lebo odpustky, ktoré nás čakajú v Porciunkule, majú väčšiu hodnotu…
Na začiatku dní, ktoré boli náročnejšie na výstupy, nás animovali, aby sme neuvažovali o ťažkostiach cesty, ale zamerali sa na krásu výhľadu a uvedomili si, že naša duša, ktorú Boh stvoril, je ešte krajšia a po tejto námahe bude ozdobená „porciunkulovými“ odpustkami. O pol siedmej bola prvá prestávka, kedy sme „otvorili svoje pery“ pre ranné chvály. Celé dopoludnie patrilo kráčaniu, vytváraniu vzťahov, rozhovormi na základe katechéz… Predpoludním sme dorazili na miesto, kde sme mali obed, krátky oddych a popoludní katechézu, nácviky spevu, sv. omšu a stretnutia v skupinkách a večeru. O 22. hodine býval program pre domácich obyvateľov na námestí alebo pred kostolom. Predstavili sme sa kto sme, kam ideme a spoločne sme sa zabávali. Spievali sme piesne, tancovalo sme. Okolo polnoci bola katechéza a svedectvo jedného z mladých účastníkov alebo rehoľníkov. Program končil spoločnou modlitbou.
Ostrovy Lipari a Saina sú maličké, obišli sme ich po obvode a vystúpili na všetky sopky. To nám umožnilo vidieť okolie, ostatné ostrovy, stále dymiacu sopku Stromboli a iné nádhery prírody. Bolo nám však teplo, pretože teplota sa držala nad 40 °C. Všetky veci sme si museli nosiť v batohu a tiež vodu na pol dňa, lebo tieto sopečné ostrovy nemajú pramene a miesta, kade sme chodili boli nedostupné pre autá.
Nočné presuny loďou z ostrova na ostrov boli v znamení radostného spoločenstva, zábavy a hier. Svoje čaro malo aj nočné putovanie, kedy sme si mali uvedomiť nutnosť mať na ceste životom niekoho pri sebe, kto má svetlo a pozná cieľ.
Na siedmy deň sme sa autobusom presunuli zo Sicílie do Fonte Colomba (nazývaný aj Františkánsky Sion, lebo tak ako Mojžiš na Sinaji dal Izraelitom Boží zákon, tak sv. František vo Fonte Colombo dal svojim bratom regulu, ktorú mu na tomto mieste potvrdil sám Kristus slovami, že všetko, čo je tam napísané, je od Neho). Na tomto mieste sme prežili deň duchovnej obnovy, osobnej modlitby. Mladí mali príležitosť prejsť svoju životnú cestu s niektorým z rehoľníkov a hľadať, k čomu ich Boh pozýva. Popoludní sa vysluhovala sviatosť zmierenia ako príprava na získanie odpustkov. Deň sme ukončili „polnočnou“ svätou omšou ku cti Panny Márie Anjelskej. Skoro ráno sme vyrazili autobusom smerom k Assisi. Posledných 20 kilometrov sme prešli peši, bola to časť púte prežitá prevažne v tichu, zameraná na uvedomenie si toho, čo chceme v Porciunkule získať. V Rivo Torte sme si urobili prestávku na obed a oddych a popoludní nás čakalo posledných 5 kilometrov z našej približne 100 kilometrovej púte.
Cestou sme sa modlili ruženec a litánie k Panne Márii Kráľovnej anjelov. Poslednú časť sme prešli v tichu. Na námestí pred bazilikou sa už schádzali pútnici zo všetkých provincií. Spolu nás bolo dvetisíc. Udivovalo ma ticho, ktoré vládlo medzi prichádzajúcimi. Postupne prichádzajúce skupiny boli vyzývané, aby predstúpili na námestie pred ostatných a oznámili odkiaľ prichádzajú. Každá skupina predniesla jednu z Františkových modlitieb, všetci pobozkali zem a v úplnom tichu vošli do baziliky a prešli Porciunkulou. Bol to veľmi silný moment. Málokto prešiel kostolíkom bez sĺz vďačnosti. Nikdy predtým som si neuvedomovala tak intenzívne hodnotu odpustkov. Nikdy predtým som kvôli nim nemusela vynaložiť toľkú námahu. Nasledovalo spoločné radostné slávenie na námestí. Všetci sme si blahoželali k získaniu odpustkov, priali pekný sviatok odpustenia…
Na druhý deň sme mali možnosť navštíviť jednotlivé miesta v Assisi. Večer bolo stretnutie, slávilo sa 30. výročie Marcie. Liturgia bola pretkaná svedectvami ľudí, ktorým Marcia zmenila život. Františkán, ktorý počas Marce rozpoznal svoje povolanie, manželia so svojimi deťmi, ktorí sa zoznámili na Marci a počas jednej z nich na La Verne si vyslúžili sviatosť manželstva… A po polnoci nasledovala slávnostná večera v podmienkach veľmi jednoduchých, ale radostných.
Nasledujúci deň sa stretnutie skončilo slávnostnou sv. omšou.
Marcia sa neskončila, lebo všetci kráčame ďalej svojou životnou cestou a tak sme sa rozišli typickým pozdravom: „Buon cammino!“ – „Dobré putovanie!“
sr. Caritas
PS: Kto sa pridá na budúci rok?
