“…ŽivýChliebŽiví…”



Ako náhle som vošla do areálu školy, silno ma vyobjímali kamarátky z minulého roka. A všimla som si, že to nie sme len my, ktorí sa tešia z opätovného stretnutia. Nové decká sa s úsmevom na tvárach zoznamovali a čakali, kým ich vpustia do telocvične na úvod na dlho očakávaný tábor fraAngeli 2013. Vstupovali sme po skupinkách s hromádkou peňazí v ruke. Ocitli sme sa na tržnici. Každý z predavačov horlivo ponúkal svoj tovar a my sme kupovali. Po minutí peňazí sme sa plahočili cez labyrint a došli sme … Niektoré decká si kúpili rozličný tovar. No ten im bol nanič, pokiaľ si nekúpili suroviny na pečenie chleba. Ak tak spravili, dostali sa do pekárne. Za odmenu sme dostali každý svoju ešte nepremenenú hostiu s pozvánkou na svätú omšu.
Šli sme sa „poupratovať“ do tried. Rozložili sme si spacáky a podľa menoviek sme si hľadali parťákov zo skupinky. Neskôr nás zavolali na slávnostnú svätú omšu, na ktorej sme boli usadení podľa regiónov, z ktorých pochádzame. Začali sme hrou. Každý región povedal vetu v svojom nárečí. Najviac sme sa asi nasmiali na východniaroch. Podaktorí im dokonca nerozumeli vôbec :).
Animátori začali omšu scénkou z vinice. Obrábali nás, deti. Zrazu sa pridal František- teda animátor, ktorý nám od Františka priniesol pozdrav a pozvanie na svätú omšu. Boli sme poobliekaní v zelených tričkách a animátori okolo nás natiahli látku a tak nás ochránili – ako hrozno v zabezpečenej vinici. Každý z nás môže byť rytierom, a tak sme šli zložiť rytiersky sľub, na čelo sme dostali krížik z múky a nožom sme s úctou prekrižovali chlieb. Obetné dary priniesli roľníci a nasledovali prijímanie, po ňom požehnanie a rozbehli sme sa do skupiniek.
Spoznali sme množstvo nových fraangelákov a zoznámili sme sa s animátormi, ktorí pred nami stále skrývali nasledujúce plány. No prezradili, že sa ide na večernú modlitbu, na ktorej sme ďakovali za šťastný príchod a prosili sme o vydarený tábor.
Hneď po tom, ako sme sa dostali do spacákov, tvrdo sme zaspali.


Sobota
S kamarátkami sme sa zobudili už o šiestej, aby sme stihli rozprávku a ranné chvály. Bolo to proste krásne! Hneď potom sme sa vybrali na rozcvičku, na raňajky, rannú pol hodinku a vyrazili sme na výlet. Pešo sme prešli cez Nemšovú až do lesíka, z ktorého sme vyšli na lúku, kde sme sa porozdeľovali do skupiniek. Rozprávali sme sa o tom, ako nám Boh berie, aby nám mohol dať niečo lepšie. A začala omša.
Po omši sme sa rozbehli na rôzne hry. My sme šli hrať futbal s chalanmi. Bolo nám veselo ako aj ostatným, ktorý šantili na lúke. Nakoniec sme sa zhrčili okolo gitaristov a spolu sme spievali.
Cesta späť do školy bola veselá rovnako ako aj večera. Po nej sme sa rozdelili a po skupinkách sme v tichu absolvovali krížovú cestu. A večernú modlitbu nám pripravila skupinka Oheň. Boli sme na lúke pred školou, kde bol horiaci kríž, pri ktorom sme sa pomodlili a potom spoločne každá skupinka vypustila lampión šťastia. Bolo to krásne. A všetci boli úplne nadšení.

Nedeľa

Ráno prebehlo podobne ako v sobotu. Rozcvička, raňajky, ranná pol hodinka bola v skupinkách, kde sme sa rozprávali o dobrorečení. Na omši sme boli vo farskom kostole, kde nás pán farár z Nemšovej privítal aj predstavil, čo bolo veľmi milé.
Po obede sa začali hry, v ktorých nám šlo o bodový „život“. Mali sme napríklad striekať do terča vodu, ktorú sme museli zbierať do fľaše. Alebo prenášať múku, či chytať papierové prepelice. Boli sme tak vyhladovaní, a zmorení, že sme sa ledva dovliekli na večeru, po ktorej sme mali kvíz z dejín spásy.
Ešte pred večernou modlitbou bolo vyhodnotenie súťaže. Uložili nás do spacákov, no dlho sme si nepospali. Okolo pol noci nás začali budiť že sa máme obliekať, ideme von. Hneď sme vedeli, čo to znamená – nočná hra!
Po videu s príbehom o prenasledovanom Eliášovi sme po skupinkách navštívili obchod a vybrali sme sa na potulky nočnou prírodou, kde nás na každom kroku čakalo strašidelné stanovište, museli sme sa prebrodiť v tmavej vysokej tráve, kde na nás číhalo „strašidlo“, ktoré podaktorých naozaj poriadne vydesilo. Za odvahu celej skupinky sme dostali raz múku, potom zemiak, vodu. A po upečení vlastného skupinkového chleba z pozbieraných surovín sme mohli ísť znova spať.


Pondelok

Dnešná téma bola lámal. Každý z nás sa musí zlomiť pre väčšie dobro. Po klasickom štarte dňa sme sa rozbehli worshopovať.
Aktivity boli rôzne: dielňa sv. Jozefa, tanečný, korálkový, maľovanie na kamienky, vyrábanie ružičiek, ozdoby z marcipánu a veľa ďalších. Vyrobili sme množstvo krásnych vecičiek, workschopy sme využili naplno a s radosťou ale len doobeda, pretože potom sme sa vrhli na nacvičovanie scénok ako predstavenie svojej skupinky.
Museli sme si vymyslieť scenár, pridať hudbu, povymýšľať kostýmy, zohrať celú scénku. No a po večeri sme sa mali predviesť. Bolo zaujímavé sledovať každú skupinku a dozvedieť sa o charizme každého v nej, niečo viac. Všetci sme boli zo svojho diela úplne spokojní a pochválila nás aj porota s bodovým hodnotením.
Po našich predstaveniach nám pustili film so sv. Františkom ako prípravu na večernú modlitbu. Po nej sme si vylosovali, koho na druhý „narodeninový“ deň obdarujeme.

Utorok
Klasický začiatok dňa s témou dával na rannej pol hodinke a potom workshopy, kde sme mali príležitosť vyrobiť niečo oslávencovi, ktorého sme si vytiahli a ktorý mal narodeniny v určitú hodinu podľa toho, v akom mesiaci sa narodil.
Po omši sme mali obed, no a potom na nás čakala riadna makačka na naše mozgové závity. Začali sme hrať hru na učenie citátov z Biblie. Po škole sme mali popriliepané citáty, ktoré sme sa mali naučiť naspamäť a potom ich prerozprávať animátorom. No bola to poriadna fuška!
Potom sme mali voľno, v ktorom sme sa po skupinkách vybrali na stráž na adoráciu, kde sme sa v tichu modlili.


Streda

Po rozcvičke, raňajkách a rannej polhodinke s témou telo sme sa opäť pustili do výroby drobností na workshopoch pre našich najbližších.
Po obede sme šli hrať úplne šialenú hru ? Dostali sme mapu mesta a zoznam vecí, ktoré sme mali zohnať a pritom sme nesmeli ísť do obchodu. Tak sme behali po domoch a od ľudí sme si pýtali rozličné veci, ktoré sme, samozrejme, museli aj vrátiť. Najviac času nám zabralo, kým sme im vysvetli kto sme, čo potrebujeme a že im to potom aj vrátime. Dosť sme sa pri tom pobavili. Bolo to úplne super.
Po namáhavom dni sme po večeri tancovali na kovbojskej – rozlúčkovej diskotéke, kde sme sa dokonca učili tancovať a všetci sme sa perfektne zabávali. Neskôr nám pustili prezentáciu fotiek z celého týždňa, na ktorej sme sa schuti zasmiali.

Štvrtok

Po raňajkách sme sa pobrali na záverečnú svätú omšu. Hrali sme hru s niťou o tom, že sme jedna veľká rodina, v ktorej držíme všetci spolu a keby sa len jeden pustil, tak by to nebolo ono. Zároveň sme si navzájom prejavili vďaku za celý týždeň, za krásne zážitky.
Potom sme sa už ale rozpŕchli každý svojou cestou domov, no nie bez rozlúčky, kde sa spustilo zopár sĺz.
Bol to úžasný týždeň, s úplne skvelými ľuďmi, plný super zážitkov a úprimného smiechu. Nadviazali sme kopu nových priateľstiev a naučili sme sa veľa nových vecí a za všetko som neskutočne vďačná!

FraAngeláčka Reňa