Salome sa narodila v roku 1211 ako dcéra poľského kniežaťa Leszka Bieleho z Grzymislawy. Mala iba tri roky, keď ju podľa vtedajších zvyklostí prisľúbili za manželku Kolomanovi, synovi uhorského kráľa Ondreja II. Vychovávali ju na kráľovskom dvore rodičov budúceho muža. Keď sa vo veku trinásť rokov vydala, nahovorila svojho mladého manžela, aby urobili sľub čistoty, a tak prežili spolu dvanásť rokov v pokání, umŕtvovaní a v modlitbách. Prijala terciársky habit z rúk pátra Adalberta. Keď jej manžela korunovali za vládcu Haliča, nezmenila spôsob života. Koloman sa však neudržal dlhšie pri vláde a 11. apríla 1241 zahynul vo vojne s Tatármi. Po jeho smrti sa Salome vrátila do Poľska, kde žila ešte jej matka a panoval tam mladší brat Boleslav Hanblivý. Jeho pomocou založila v Zawichošči nemocnicu a kláštor klarisiek, do ktorého sama vstúpila. V marci 1259 časť klarisiek odišla pred hrozbou Tatárov do Skaly, kde Salome založila nový kláštor a obdarovala ho liturgickými predmetmi a ozdobami. Žila dvadsaťosem rokov v tichu kláštora a bola príkladom pokánia, odriekania, pokory, nevinnosti a lásky. Dlhé roky bola dobrou, vľúdnou, úslužnou abatišou, ktorá milovala ideál serafinskej chudoby. Dňa 17. novembra 1268 sa jej zjavila Panna Mária so svojím Synom. Salome zhromaždila svoje spolusestry, vyzvala ich k vzájomnej láske, k pokoju, čistote srdca, k bezhraničnej poslušnosti a k odpútaniu sa od vecí tohto sveta a potom zomrela vo veku 57 rokov. Jej pozostatky neskôr preniesli do františkánskeho kostola v Krakove.
Text z knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Bože, naša spása, blahoslavená Salome sa z tvojho vnuknutia zriekla správy svojej krajiny a dala sa do služieb kresťanskej lásky; prosíme ťa, na jej príhovor nám pomáhaj slúžiť ti s čistým a pokorným srdcom, aby sme dosiahli večnú blaženosť. Amen.