Bl. Inocent z Berza, kňaz, člen 1. rádu

Bl. Inocent z Berza sa narodil na sviatok sv. Jozefa v roku 1844 v Niarde. Už ako chlapec sa vyznačoval veľkou dobročinnosťou. Stačilo, aby prišiel nejaký chudák a všetky užitočné veci mohli skončiť v jeho rukách. Aj kura v hrnci už pripravené na večeru: „Veď my sa môžeme najesť aj zajtra,“ hovoril s odzbrojujúcim pokojom, pretože „musíme vidieť blížneho ako toho, kto leží v Spasiteľovom lone.“ Strýko František, ktorý zaujal miesto Giovanniho otca, ho poslal študovať na mestské gymnázium, do Lovere. Tu sa vďaka jeho veľkodušným učiteľom vycibrila duchovná orientácia jeho osobnosti. Namiesto toho, aby pokračoval v štúdiu, ktoré mu bolo ponúknuté zdarma, chcel vstúpiť do seminára v Brescii a stať sa kňazom.

Vysvätený bol 2. júna 1867 v Brescii. Následne dva roky vykonával funkciu pomocného vikára v Cevo ve Valsaviore, ale bol povolaný späť do Brescie a menovaný za vicerektora diecézneho seminára. Funkcie, z ktorých vyplývala osobná autorita a nutnosť riadiť druhých, pre neho boli utrpením. Už po roku musel byť odvolaný, pretože, ako sa dočítame vo svedectvách, „čo sa týka vykonávania autority, bol ešte menej než nula“. Pokiaľ však išlo o pomoc chudobnému či dlhú modlitbu pred svätostánkom, o čítanie alebo štúdium, bol neprekonateľný.

Kapucínsky život brata Inocenta sa vyznačuje až neuveriteľnou prostotou. Dňa 16. apríla 1874, v jeho tridsiatich rokoch, zahájil rok kapucínskeho noviciátu s novým menom brat Inocent z Berza.  29. apríla 1875 zložil časné sľuby a bol poslaný do kláštora v Albine. V roku 1876 sa vrátil do kláštora Zvestovania, kde 2. mája zložil večné sľuby a stal sa zástupcom magistra novicov. V októbri 1880 bol otec Inocent povolaný do Milána, aby sa zúčastnil práce redakčnej skupiny známeho časopisu Annali Francescani. Po niekoľkých mesiacoch ho poslali na výpomoc do kláštorov Sabbioni di Crema a v júni 1881 sa opäť vracia do ticha samoty v kláštore Zvestovania. Predstavených a spolubratov museli presvedčiť až opakované neúspechy kapucína, aby ho ponechali jeho odlúčeniu a rešpektovali jeho tajomstvo. Niektorí si mysleli, že trpí komplexom menejcennosti a mali s ním súcit. V skutočnosti sa skôr vôbec nenamáhal, aby prekonal pocit vlastnej neschopnosti, skôr sa do neho dobrovoľne stále hlbšie ponáral. Jediná vonkajšia činnosť, ktorej sa vytrvalo venoval, bolo rozdávanie všetkého, čo sa mu dostalo pod ruku. Chudobným – tým, ktorí to skutočne potrebovali, aj tým, ktorí jeho dobrotu zneužívali. Predstavení mu nakoniec na jeseň roku 1889 zverili vedenie duchovných cvičení v hlavných kláštoroch. Keď kázal v Albine, vážne ochorel a 3. marca 1890 zomrel na ošetrovni v Bergame.

Páter Inocent chcel iba slúžiť a zostávať na poslednom mieste. Často sa sklonil a pobral do kúta, akoby sa túžil úplne stratiť. Kvôli tomuto postoju v živote zažil mnoho poníženia. Bratia mu často nadávali, zvlášť za jeho nekonečné omše, prekračujúce bežnú dobu. Ťahali ho za ornát, aby ho prebrali, ale ani to príliš nepomáhalo. Kňazi k nemu často prichádzali s prosbou o radu a on vedel teologicky presne s hlbokou intuíciou vyriešiť každý problém. Najviac ho priťahoval svätostánok. Eucharistia sa pre neho stala neodolateľne príťažlivou a taktiež fyzicky nedokázal žiť ďaleko od svätostánku. Noci trávil v mlčanlivej adorácii. Neustále rozjímal o kríži a niekedy až osem alebo desaťkrát denne opakoval pobožnosť krížovej cesty. Aj keď mal prehnane bázlivú povahu a sklon k dobrovoľnej podriadenosti, úslužnosti, zostával bokom v kúte, priamo bije do očí, že Božia milosť neodstránila tieto psychologické sklony a presvedčenie o vlastnej malosti, ale dokázala ich premeniť na hrdinské čnosti a mystické stavy. Je svätcom, ktorý uniká, ukrýva sa a je trápený úzkosťou mystického pohľadu do seba, ktorá vytvára hodnoty tým, že odníma, odkladá, borí a tak objavuje stále hlbšie prázdno, stále viac chcené a vyhľadávané, „milujúce nič“ kvôli plnosti božskej lásky. Keď sa vzdal všetkého, môže povedať spolu so sv. Františkom: „Môj Boh a moje všetko!“ A toto je najhlbšie tajomstvo „bračeka z Berza“, ako to už vytušili prostí ľudia z údolia, keď mu dali túto prezývku. 

Ján XXIII. ho 12. novembra 1961 vyhlásil za blahoslaveného. 

Zdroj: https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/bl-inocent-z-berza/

Všemohúci Bože, blahoslavenému Inocentovi si dal milosť, aby nasledoval chudobného a poníženého Krista až do krajnosti; daj aj nám, aby sme verne žili svoje povolanie a pridali sa k dokonalej láske, ktorú si nám predstavil vo svojom Synovi. Amen

Udalosti tento mesiac

streda

01.07.


štvrtok

02.07.


piatok

03.07.


sobota

04.07.


nedeľa

05.07.


pondelok

06.07.


utorok

07.07.


streda

08.07.


štvrtok

09.07.

Sv. Mikuláš Pick, Anton von Willehad a spoločníci mučeníci v Holansku, členovia 1. rádu

V mesiaci júni roku 1572 kalvíni, všeobecne nazývaní Ghízovia (ihcusi), sa zmocnili holandského mesta Gorkumu. Menších bratov tamojšieho kláštora, ako […]
Čítať viac

piatok

10.07.

Sv. Veronika Giuliani, panna, členka 2. rádu

Veronika, pôvodným menom Uršuľa, sa narodila roku 1660 v meste Mercatelli v Taliansku. Roku 1677 vstúpila do kláštora sestier kapucínok […]
Čítať viac

sobota

11.07.


nedeľa

12.07.


pondelok

13.07.


utorok

14.07.

Sv. František Solanský, kňaz, člen 1. rádu

Čítať viac

streda

15.07.

Sv. Bonaventúra z Bagnoregia, biskup a učiteľ Cirkvi, člen 1. rádu

Svätý Bonaventúra sa narodil v roku 1221 v Bagnorei, dnes časť Bagnoregia. Jeho detstvo je poznačené zázračným zásahom svätého Františka, […]
Čítať viac

štvrtok

16.07.


piatok

17.07.


sobota

18.07.

Sv. Šimon z Lipnice, kňaz, člen 1. rádu

Sv. Šimon sa narodil pravdepodobne v roku 1438 v Lipnici na juhu Poľska. Napriek tomu, že pochádzal z chudobných pomerov, […]
Čítať viac

nedeľa

19.07.

Sv. Ján z Dukly, kňaz, člen 1. rádu

Ján sa narodil asi v roku 1414 v Dukle blízko Karpát v Poľsku. V mladosti vstúpil do Rádu menších bratov. […]
Čítať viac

pondelok

20.07.


utorok

21.07.

Sv. Vavrinec z Brindisi, kňaz a učiteľ Cirkvi, člen 1. rádu

Čítať viac

streda

22.07.


štvrtok

23.07.

Sv. Brigita Švédska, členka 3. rádu, zakladateľka Rádu sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, spolupatrónka Európy

Narodila sa vo Švédsku roku 1303. Ešte ako dievča vstúpila do manželstva a narodilo sa jej osem detí, ktoré príkladne […]
Čítať viac

piatok

24.07.

Bl. Anton Lucii, biskup, člen 1. rádu

Anton Lucci sa narodil v talianskom mestečku Agnone 2. augusta 1682. Vstúpil do Rádu menších bratov konventuálov. Vynikal v štúdiu […]
Čítať viac

sobota

25.07.


nedeľa

26.07.


pondelok

27.07.


utorok

28.07.


streda

29.07.


štvrtok

30.07.

Bl. Zdenka Schelingová, panna a mučenica, členka 3. regulovaného rádu

Sestra Zdenka sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave. Otec Pavol Scheling bol roľníkom a matka Zuzana, rod. Pániková, sa […]
Čítať viac

piatok

31.07.