Angelo sa narodil 19. októbra 1669 v Acri v Kalábrii v Taliansku v rodine Františka Falconiho a Diany Enricovej. Do noviciátu vstúpil v Ráde menších bratov kapucínov v rodnom meste a tam v roku 1691 zložil sľuby. Po skončení štúdií a po kňazskej vysviacke sa venoval kázaniu. Jeho reč pri kázaní bola jednoduchá a plamenná, bez zbytočného rečnenia, ale sprevádzaná zázrakmi. Ľudia, najmä z vidieka južného Talianska, ho preto s nadšením počúvali. Na pamiatku svojich misií dával zriadiť kalváriu s tromi krížmi. Začiatky jeho apoštolátu kázaním boli skľučujúce. Preto prosil Pána, aby mu dal dar reči Božieho slova, a Pán ho vyslyšal. Keď bol na kazateľnici, myšlienky mu prichádzali ľahko na um, akoby božskou inšpiráciou. Raz sa pri kázni objavila nad jeho hlavou žiariaca hviezda. V roku 1711 kardinál Pignatelli pozval Angela kázať na Veľký pôst do katedrály v Neapole. Od Popolcovej stredy bol kostol nabitý. Boží muž kázal takým jednoduchým spôsobom, že poslucháči sa najprv usmievali, ale vzápätí, keď si uvedomili hĺbku jeho slov, k tomu ešte videli zázraky, ktoré sa udiali počas pôstu, a stali sa svedkami mnohých obrátení, pochopili, že tu išlo o kázne svätca. Témou jeho kázní boli pravdy viery. V jeho živote boli časté aj extázy a levitácie. Niekedy ho pri kázni obklopovalo nebeské svetlo, inokedy mu nad hlavou lietala biela holubica. V roku 1739 sa vrátil do kláštora v Acri, do svojho rodného mesta. Šesť mesiacov pred svojou smrťou oslepol. Zomrel 30. októbra 1739 vo veku sedemdesiat rokov.
Text z Knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Všemohúci Bože, ty si dal svojmu kňazovi svätému Angelovi milosť povolávať hriešnikov na pokánie prostredníctvom kázania a zázrakov; pre jeho zásluhy a na jeho príhovory nám udeľ, aby sme primerane oplakávali svoje hriechy a zaslúžili si dosiahnutie večného života. Amen.
