Bonaventúra sa narodil 4. januára 1651 v Potenze v Taliansku v nábožnej rodine Lelia Lavagna a Kataríny Picovej. Už v pätnástich rokoch vstúpil do Rádu menších bratov konventuálov v Nocere. Po noviciáte skončil ešte humanistické a teologické štúdiá v Averse, v Madaloni, v Benevente a v Amalfi, kde ho vysvätili za kňaza. Vyznačoval sa poslušnosťou a pokorou. V októbri 1703 Bonaventúru vymenovali za magistra novicov v Nocere, kde sa štyri roky staral o duchovnú formáciu mladých. V júni 1707 prešiel kvôli slabému zdraviu do Kláštora Ducha v Neapole, kde horlivo pomáhal pri ošetrovaní chorých napadnutých cholerou pri epidémii vo Vomere. Dňa 4. januára 1710 prešiel do kláštora v Ravelle, kde plnil službu duchovného vedenia kláštorov svätej Kláry a svätého Catalda. Bonaventúra bol verným nasledovateľom svätého Františka v prísnosti života, v odriekaní, v chudobe, v rozširovaní úcty k Najsvätejšej Oltárnej sviatosti a v horúcej láske k Božej Matke. Boh ho obdaril mnohými charizmami, ako darom proroctva, milosťou vytržení a darom uzdravovania chorôb. Každý piatok sa bičoval do krvi na pamiatku utrpenia a múk Ježiša Krista. Prežíval hlbokú účasť s biednymi, chorými, utrápenými a kajúcimi. Bol dobrým kazateľom a neúnavným spovedníkom. Od prírody mal však výbušnú povahu, bol popudlivý a zlostný, ale dokázal proti tomu účinne bojovať a ovládať sa. Pannu Máriu si uctieval ako Nepoškvrnenú a o tejto pravde nikdy nepochyboval. Nič nezačal bez toho, že by sa predtým neobrátil k nej o pomoc. Po ôsmich dňoch choroby 26. októbra 1711 v Ravelle zomrel s Máriiným menom na perách. Mal šesťdesiat rokov.
Text z Knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Všemohúci a večný Bože, ktorý si blahoslaveného Bonaventúru spravil symbolom čnosti poslušnosti a lásky k blížnemu, dopraj nám, prosíme, aby sme na jeho príhovor a podľa jeho príkladu, oddaní tvojim prikázaniam, radostne postupovali na ceste duchovnej dokonalosti. Amen.
