Marek sa narodil v meste Aviano (Pordenone) 17. novembra 1631. Ako sedemnásťročný vstúpil do Rádu menších bratov kapucínov a ako dvadsaťštyriročný bol vysvätený za kňaza. Prvých sedemnásť rokov rehoľného života prežil celkom oddaný modlitbe a pokore a všetkým bol neznámy. Raz musel na príkaz predstavených pri istej príležitosti bez prípravy predniesť oslavnú reč pred učenými poslucháčmi. Nestal sa slávnym kvôli svojej výrečnosti, ale Božím riadením došlo pri jeho príhovore k zázračnému znameniu. Od toho okamihu začal pre otca Marka veľmi intenzívny život na cestách. Prešiel veľkú časť Európy, vypočuli si ho davy v kostoloch a na námestiach, kade chodil, všetkých povzbudzoval k viere, k pokániu za hriechy, ako aj k obráteniu. Zvážiac jeho svätosť života a vážnu vznešenosť, najvyšší veľkňaz bl. Inocent XI. ho vymenoval za apoštolského misionára a pápežského legáta. Tak sa mu otvoril prístup do kráľovských domovov; napomáhal spoločenstvo a svornosť vo vtedajšej temnej dobe. Vo Viedni pomáhal cisárovi Leopoldovi I. a cisárskej rodine. Keď Turci postúpili až k Viedni a v roku 1683 zahájili jedno z najdramatickejších obliehaní v dejinách Rakúska, Marek sa na odporúčanie pápeža Inocenta XI. odobral do cisárskeho tábora. Tu sa mu podarilo upokojiť mnohé vzbury, urovnať nezhody a vliať do mysle vojakov na čele s odvážnym poľským kráľom Jánom III. Sobieskym nezlomnú dôveru v Božiu pomoc. Zásadný bol jeho zásah u súperiacich vrchných veliteľov, ktorý znamenal postavenie poľského kráľa na čelo armády, čím zaistil jej pevné velenie. Potom sa už len páter Marek modlil na výšine Kahlenberg a pred rozhodujúcou bitkou sa ponúkol Bohu ako obeť za záchranu kresťanstva. Turecké vojská boli porazené a Viedeň oslobodená. Keď o tom neskôr Boží služobník písal pápežovi, dosvedčil, že oslobodenie sa dá právom považovať za zázrak. Ako „apoštolský misionár“ a duchovný správca cisárskeho vojska bol taktiež svedkom porážky Turkov v Uhorsku a na Balkáne: pri obliehaní a dobití Budína (1684-1686), pri Neuhäuselu (1685), pri Moháči (1687) a pri Belehrade (1688) až po uzavretie karlowického mieru v roku 1689. Bolo to práve jeho zásluhou, že sa v roku 1684 pripojilo k vojskám katolíckej Ligy aj Benátsko. Po skončení bojov sa Boží služobník vrátil k svojej kazateľskej činnosti. Vyzýval k mieru a jednote medzi národmi Európy. V roku 1699 sa vydal na svoju poslednú cestu do Viedne, ktorú komentoval slovami: „Som na konci so silami… ale prikazuje pápež.“ Bol postihnutý nádorom, ktorý ho vyčerpával. Dňa 25. júla si ľahol na lôžko a 13. augusta 1699 nábožne zomrel. Zachovalo sa niekoľko jeho asketických spisov, ktoré boli v tej dobe veľmi rozšírené.
Zdroje:
- https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/bl-marek-z-aviana/
- Liturgia hodín pre františkánsku rodinu
Bože, Otec milosrdenstva, ty si blahoslaveného kňaza Marka urobil vynikajúcim hlásateľom obrátenia a apoštolom jednoty; udeľ nám na jeho príhovor a podľa jeho príkladu, aby sme účinne zachovávali pokoj, ktorý nám Kristus daroval. Amen.
