Bl. Odorik z Pordenone, nazývaný aj Oldřich Čech z Pordenone, bol synom žoldniera českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý slúžil vo vojenskej posádke vo Furlánsku, ktoré bolo pripojené k Českému kráľovstvu. Jeho matka pochádzala z Udine alebo jeho okolia. Odorik sa narodil v roku 1286, a keď mu bolo 15 rokov vstúpil do františkánskeho rádu menších bratov. Po ukončení štúdií sa začal pripravovať na dráhu misionára. Odišiel do lesov v kraji Provence, kde žil ako asketa, postil sa a rozjímal. Keď usúdil, že je pripravený na budúcnosť, ktorú si zvolil, teda dráhu misionára, navrátil sa do kláštora a po návrate bol vysvätený za kňaza. Jeho misionárske cesty viedli z Benátok cez Stredozemné more k Čiernemu moru a ďalej do Perzie a Číny. Počas 14 rokov navštívil mnoho krajín, o niektorých z nich nemali vtedy ľudia v Európe žiadne informácie. Prešiel okolo posvätnej hory Ararat, ďalšia cesta viedla k Perzskému zálivu, doputoval cez Indiu a Sumatru na Borneo, Jávu a Filipíny. V roku 1325 dorazil na územie dnešnej Číny, ktoré bolo vtedy pod nadvládou mongolskej ríše. Z Číny sa Oldřich vydal na cestu do Tibetu. Dorazil až do Lhasy. Stal sa tak prvým známym Európanom a jedným z prvých katolíckych misionárov, ktorý sa dostal do Tibetu a ktorého spis bol hlavným zdrojom informácií o Tibete až do konca 18. storočia. Môžeme ho teda prirovnať k známejšiemu cestovateľovi a jeho súčasníkovi, ktorým bol Marco Polo. Odoriko zomrel v severotalianskom Udine v roku 1331 a je mu pripisovaných 70 zázrakov, ktoré sa začali diať už v priebehu jeho pohrebu. 3. júla 1755 bol Odorik z Pordenone pápežom Benediktom XIV. blahorečený
Všemohúci Bože, ktorý si skrze apoštolskú horlivosť blahoslaveného Odorika rozšíril svoju Cirkev evanjeliovým svetlom o mnohé východné národy; daj, prosíme, aby sme na jeho príhovor zostávali pevní vo viere a vytrvávali v nádeji, ktorú nám evanjelium ponúka. Amen.
Text z webu: https://www.hks.re/wiki/odorik_z_pordenone
