Svätý Dominik Guzmán, zakladateľ Rádu bratov kazateľov, sa narodil v Calaruege v diecéze Osma v Španielsku. Od mladosti sa cvičil v mimoriadnych čnostiach. Študoval teológiu a bol zvolený za kanonika v kostole v Osme. Po vysvätení za kňaza bránil katolícku vieru zvlášť proti albigénskym bludárom kázňami a príkladom svojho života. Tým pritiahol k sebe iných kazateľov, ktorým dal regulu, čím sa vytvorilo prvé jadro rádu dominikánov. Pamätné je jeho stretnutie so svätým Františkom. Pri modlitbe v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne mal videnie. Zjavila sa mu Panna Mária, ktorá ukazovala svojmu Synovi zarmútenému pre viny ľudí dvoch mužov, čo podopierali Božiu cirkev. V jednom spoznal sám seba. Veľmi však túžil poznať druhého, čo bol s ním predurčený na takú veľkú úlohu. Nasledujúce ráno spoznal istého chudobného rehoľ’níka v úbohom odeve ako toho druhého muža. Bol ním František z Assisi. Obaja svätci sa objali a takto sa vytvoril základ priateľstva, ktoré sa zvečnilo medzi týmito dvoma rádmi. Dominik prežíval pokojne a sväto prvé obdobie svojho života ako kanonik, ale raz na svojej ceste cez Provence zistil, ako sa bludy katarov a albigéncov veľmi rozšírili. Svojich rehoľníkov usmerňoval k tomu, aby zachovávali chudobu a nevzbudzovali v bludároch podozrenie z materiálneho záujmu, aby študovali a dokázali sa postaviť proti omylom a pritom si zachovať láskavé srdce k poblúdencom. Bol človekom intenzívnej modlitby, vytrvalý v štúdiu, neúnavný v kázaní, trpezlivý v protivenstvách, odvážny vo vyhľadávaní a presviedčaní poblúdencov, ktorí sa ho pokúsili dokonca aj zavraždiť. Veľmi často a vrúcne prosil Boha, aby mu milostivo daroval pravú lásku, aby sa účinne staral a pomáhal ľuďom k spáse v presvedčení, že až vtedy bude pravým Kristovým údom, keď sa vydá celý podľa svojich síl za získanie duší, ako sa Spasiteľ všetkých, Pán Ježiš, celý obetoval za našu spásu. Kráčal naboso, spával na zemi, postil sa, bičoval sa a bol presvedčený, že jeho obety prispievajú k spáse duší, lebo chcel premôcť omyl. Vždy bol radostný a usmievavý. Mal silný, jasný a zvučný hlas, ktorým vynikal pri kázaní ako veľký rečník. Ustavične nosil so sebou Evanjelium svätého Matúša a listy svätého Pavla, o ktorých toľko meditoval, že ich vedel takmer naspamäť. Dva alebo tri razy ho zvolili za biskupa, ale zakaždým odmietol, lebo chcel žiť so svojimi bratmi v chudobe. Zomrel v Bologni 6. augusta 1221 vo veku 61 rokov.
Text z kníh: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín, Liturgia hodín pre františkánsku rodinu.
