František Anton Fasani sa narodil 6. augusta 1681 v Taliansku, v rodine chudobných roľníkov, Jozefa a Alžbety z Monaca. Ešte veľmi mladý vstúpil do Rádu menších bratov konventuálov v kláštore v Lucere. Vynikal nevinnosťou svojho života, duchom pokánia a chudoby, serafínskou vrúcnosťou a apoštolskou horlivosťou. Po skončení noviciátu v Monte Sant Angelo v Gargane, kde zložil 23. augusta 1699 sľuby, poslali ho v roku 1703 doplniť si formáciu do Assisi, kde mal za duchovného sprievodcu Božieho služobníka Jozefa Marcheselliho a kde ho 11. septembra 1705 vysvätili za kňaza. Potom ešte pokračoval v štúdiách v kolégiu svätého Bonaventúru v Ríme, v Averze a v Agnone. Doktorát teológie získal v Assisi. Postupne plnil úlohy lektora kolégia, guardiána, provinciála a magistra novicov. Takmer rokov bol známym kazateľom. Katedra, kazateľnica a spovednica boli miesta, kde sa preslávil zbožnosťou, vedomosťami a múdrosťou. Vyznačoval sa dobrotou a láskavosťou, čím si získal prívlastok „perla kňazov“, „vzor dobroty“. V roku 1721 ho Klement XI. za ministra provincie v Angelo, ktorá sa v tých časoch rozprestierala od Capitanaty až po Molisu. Napísal niekoľko diel kázní, medzi nimi boli „Pôstne“ a „Mariánske“. Veľmi mu záležalo na tom, aby jeho kázňam všetci rozumeli. Jeho katechéza bola typicky františkánska, zameraná hlavne na jednoduchý ľud, ku ktorému cítil zvláštnu náklonnosť. Jeho láska k chudobným a trpiacim bola nevyčerpateľná. Jeho horlivosť a kňazská láska sa prejavovala, keď slúžil uväzneným a odsúdeným na smrť, ktorých odprevádzal osobne až na popravisko, aby im dal útechu v posledných chvíľach. Dal obnoviť nádherný Kostol svätého Františka v Lucere, strediska jeho neúnavnej dlhoročnej kňazskej činnosti. Bol ctiteľom Nepoškvrneného počatia a veriacim vštepoval úctu k Panne Márii. Zomrel 29. novembra 1742 vo veku 61 rokov v Lucere v prvý deň novény k Nepoškvrnenej. Jeho telo je uložené v Kostole svätého Františka.
Text z knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Dobrotivý Bože, ty si nám dal vo svätom Františkovi Antonovi vzor serafínskej dokonalosti a prvotriedneho hlásateľa tvojho slova; prosíme ťa, udeľ nám pre jeho zásluhy a na jeho orodovanie, aby sme boli vždy pevní vo viere a horliví v láske a tak si zaslúžili večnú odmenu. Amen.
