František Mária sa narodil 27. decembra 1804 v Camporosso, malej dedine v Ligúrii, v diecéze Albenga ako syn Anzelma Criesa a Márie Gazzovej. Pracoval ako pastier a roľník. Po rozhovore s istým bratom vstúpil do kláštora v Sestri Ponente a prijal tam terciársky habit. To ho však neuspokojovalo, až kým sa mu nenaskytla možnosť obliecť si habit u menších bratov kapucínov. Po noviciáte a rehoľných sľuboch v Kláštore svätého Barnabáša ho určili do Kláštora počatia v Janove, kde zostal až do smrti. Vykonával práce pomocníka v kuchyni a ošetrovateľa. Vynikal oddanosťou svojim povinnostiam a svojou bezhraničnou veľkodušnosťou. Predstavení mu zverili službu almužníka a tak musel každý deň prejsť úzke uličky mesta, ktoré premenil na miesto neustáleho rozhovoru s Bohom a apoštolátu medzi ľudom. Jeho príklad neodolateľne mnohých priťahoval, pretože jeho jednoduché a spontánne slová akosi spôsobovali úľavu všetkých bolestí. František Mária nezabudol na svoje dávne pastierske povolanie. Ibaže stádom, ktoré teraz viedol a o ktoré sa staral, boli najúbohejší obyvatelia Janova, najmä v štvrtiach starého mesta a prístavu. Tam sa kapucín z Camporosso, almužník kláštora, stal „svätým otcom“, ako ho obyčajne nazývali tamojší obyvatelia najnižších vrstiev a návštevníci najpodradnejších kútov. Všade pokojne či už v kostole, alebo aj v zadymených a smradľavých výčapoch – vždy rovnako milý ku všetkým, k čašníkom, nádenníkom v prístave aj k vojenským vyslúžilcom, snažil sa tento ich „svätý otec“ pri svojom každodennom prechádzaní po meste o plnenie dvojakej úlohy: prosiť o dennú almužnu a – čo bolo dôležitejšie – hľadať možnosti, ako priblížiť Bohu každého, koho stretával na svojej ceste. Neprekážalo mu, Že sa pri tom vyskytli aj prejavy hnevu a urážok. Tieto ťažkosti prostredia však nezmenšili viditeľnú dobrotu brata kapucína, ktorého si každý skôr-neskôr obľúbil. Zomrel 17. septembra 1866 vo veku 62 rokov počas epidémie cholery.
Text z knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Láskavý Bože, svätého Františka Máriu, ktorý ti v poníženosti slúžil, si urobil obdivuhodným pre každý skutok lásky; daj nám na jeho orodovanie a podľa jeho príkladu stále zotrvávať v statočnej a poníženej službe našim bratom. Amen.