Hoci bol svätý Ľudovít z Anjou z francúzskej krvi, narodil sa v Taliansku, veľmi pravdepodobne v Nocere blízko Salerna v roku 1274 ako druhý zo štrnástich detí. Jeho otca Ľudovíta uväznili Aragóni a rok nato umrel starý otec. Ľudovít ponúkol svoj vlastný život, a vykúpil svojho otca. Otca vyslobodili potom, čo odovzdali ako rukojemníkov jeho troch synov Ľudovíta, Roberta a Rajmunda. V Španielsku sa k trom princom správali s úctou. Princovia viedli takmer mníšsky život a Ľudovít, ktorý bol najstarší, už vtedy sa riadil františkánskou spiritualitou a pod svojím prostým odevom nosil kordón pokánia. Po siedmich rokoch vyjednávania medzi Anjouovcami a Aragónmi sa synovia vrátili k otcovi. V dedičovi trónu však dozrelo rehoľné povolanie. Ľudovít sa vzdal všetkých následníckych práv v prospech svojho brata Roberta a utiahol sa do Neapola, kde sa v Castel dell’Ovo venoval meditácii a pokániu. V roku 1296 v dvadsiatich dvoch rokoch ho vysvätili za kňaza. Krátko nato ho pápež Celestín V. Vysvätil za biskupa diecézy Toulouse. Počas cesty vždy odmietal pocty, ktoré mu všetky mestá chceli vzdať ako synovcovi a synovi kráľa, ktorý sa vzdal koruny, aby si obliekol habit menších bratov. Nikdy nechcel bývať v palácoch, ale vždy bol hosťom v najchudobnejších kláštoroch. Obyvatelia Toulouse úprimne obdivovali tohto dvadsaťtriročného biskupa kráľovskej krvi, ktorý viedol život rehoľného brata neustále obklopeného chudobnými. Navštevoval chorých, pomáhal väzňom, staral sa o Židov. Ale väzenie a život pokánia podlomili jeho zdravie. Napriek tomu chcel sa zúčastniť v Ríme na kanonizácii brata svojho starého otca, veľkého svätého Ľudovíta IX., francúzskeho kráľa. Pre zlý zdravotný stav sa tam však nedostal. V noci z 19. na 20. augusta1297 zomrel v pokoji a zbožne vo veku 23 rokov. O dvadsať rokov 7. apríla 1317 ho Ján XXII. Vyhlásil za svätého. Na kanonizácii bola prítomná jeho matka a brat Robert. Životom Ľudovíta z Anjou sa nadchli viacerí, súčasní maliari, ktorí ho zobrazovali s františkánskou kordou, s biskupskou mitrou a pri nohách s kráľovskou korunou. Princ, ktorý sa vzdal trónu aby sa stal františkánom je zapísaný nie len na zozname svätých ale aj v literatúre a umení.
Text z Knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Všemohúci Bože, svätého biskupa Ľudovíta si priviedol k poznaniu, že je lepšie dávať prednosť nebeskému kráľovstvu pred pozemským panstvom, obdaril si ho neporušenou čistotou a neobyčajnou láskou k ubiedeným; vrúcne ťa prosíme, daj, aby sme ho v tomto živote horlivo nasledovali v jeho čnostiach a v nebi mali spolu s ním účasť na večnej blaženosti. Amen