Jozef sa narodil 17. júna 1603 v Copertine v Taliansku ako syn Felixa a Františky Banakaovej. Jeho rodina bola skromná, chudobná a čestná, vychovávala ho jeho matka. Keď mal sedem rokov, Panna Mária ho zázračne uzdravila z ťažkej a dlhej choroby a on potom rástol v zbožnosti a čnosti. Aby sa lepšie priblížil k Bohu, prosil o prijatie k menším bratom konventuálom. Po odmietnutí sa pokúsil vstúpiť ku kapucínom, ale aj tam skončil rovnako. Starosti mu robil jeho malý vzrast a jeho zvláštny duchovný život, poznačený extázami a mimoriadnymi úkazmi. Na naliehanie ho napokon prijali k menším bratom konventuálom ako rehoľného brata. Čoskoro sa však zreteľne prejavili na ňom dary milosti a hlbokého prenikania do Božích tajomstiev. Po niekoľkých rokoch sa chcel stať kňazom. Veľmi naliehal na predstavených, aby ho prijali do seminára. Usilovne študoval celé roky, ale v učení bol veľmi slabý. Pri skúške diakonov biskup otvoril Sväté písmo a čítal presne tú vetu, na ktorú dokázal odpovedať, a skúšku zložil. Zostávala však omnoho náročnejšia skúška pre kňazské povolanie. Spolužiaci, ktorých skúšali pred ním, od povedali tak dobre, že biskup všetkým uznal skúšku za splnenú. Ako kňazovi vzrastala jeho zbožnosť. Jeho omša bola mimoriadnym stretnutím sa s Pánom. Ľuďom preukazoval nevyčerpateľnú lásku a mnohí ho žiadali o radu. Pestoval čistotu a úctu k preblahoslavenej Panne. Horlivo sa oddával apoštolskej práci a Boh ho obdaroval osobnými charizmami, ako darom levitácie a extáz. Pre dar levitácie ho nazývali „lietajúcim svätcom“. Presne tento nadprirodzený dar bol pre neho prameňom nekonečných utrpení zo strany spolubratov i cirkevníkov: premiestňovanie po kláštoroch, zákazy, podozrievania. Vždy však bol poslušný, pokorný a veľmi trpezlivý. Zaoberalo sa ním aj Posvätné ofícium a keď sa v prítomnosti pápeža Urbana VIII. ponoril do hlbokej extázy, celú pápežskú suitu to dojalo. Vynikal veľkou prísnosťou života a intenzívnym duchom modlitby, Veľa ľudí nadobudlo jeho prostredníctvom lásku k Bohu. Sám horel zbožnosťou k trpiacemu Ježišovi a k Božej Matke. Skladal hymnusy a modlitby. Boh ho skúšal osobnými utrpeniami a chorobami. Pri poslednej chorobe, smrteľnej zimnici, zomrel v Osime 18. septembra 1663 vo veku 60 rokov. Po jeho smrti sa viaceré mestá snažili získať jeho telesné pozostatky a medzi nimi aj Assisi. Pápež sa k tomu vyjadril: „Pre Assisi stačí svätý František!“. Jeho telo je uložené v bazilike vystavenej na jeho počesť v Osime. Pri jeho hrobe sa udialo veľa zázrakov. Študenti ho vzývajú ako svojho patróna.
Text z knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Večný Bože, ty si vo svojej obdivuhodnej múdrosti ustanovil, aby tvoj jednorodený Syn, až bude vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahol k sebe; pre zásluhy svätého Jozefa láskavo nám pomáhaj, aby sme potlačili v sebe túžbu po pozemských veciach ako on a celkom sa pripodobnili tvojmu Synovi. Amen.