Páter Pio sa narodil 25. mája 1887 v Pietrelcine v malej osade provincie Benevento ako syn Gracia a Márie Jozefy Forgioneovej. Pri krste dostal meno František. Od prvých rokov jasne pociťoval povolanie zasvätiť sa Pánovi. Boh ho obdaril nebeskými videniami. Dňa 6. januára 1903 vstúil do noviciátu v Ráde menších bratov kapucínov v Morcone (Beneveno). Vynikal duchom umŕtvovania a lásky k Pánovmu umučeniu, o ktorom často v slzách meditoval. Vysvätený za kňaza bol 10. augusta 1910 v beneventskej katedrále. Prvé roky kňazstva vykonával vo svojej rodnej obci, kde pre zdravotné ťažkosti zostal až do roku 1916. V tom čase ho Pán svojimi darmi a neobyčajnými milosťami pripravoval na misiu, ktorú mal splniť v Kláštore San Giovanni Rotondo, do ktorého prišiel v roku 1916. Slávenie svätej omše a adorácia Eucharistie boli prameňom jeho spojenia s Kristom a horlivosti v apoštolskej práci. V roku 1918 sa v jeho živote prejavili neobyčajné mystické úkazy, ktoré zanechali trvalé stopy v jeho duši i na tele. Stigmy, ktoré sa u neho prejavili v roku 1918, nosil na svojom tele päťdesiat rokov až do smrti, keď mu tajomne zmizli bez akejkoľvek jazvy. Svätosť a charizmy Pátra Pia priťahovali duše hľadajúce Boha. Tisíce osôb každého veku a zo všetkých prostredí prichádzalo do San Giovanni Rotondo, aby sa zúčastnili na slávení svätej omše a aby sa mohli uňho vyspovedať. Páter Pio bol veľkým apoštolom sviatosti zmierenia. Vysluhoval ju celé roky ráno i večer dlhé hodiny. Zapálený láskou k Bohu a k dušiam založil dve veľké diela: jedno duchovné – „Modlitbové skupiny“, druhé materiálne — „Dom úľavy v utrpení“, čo je moderná nemocnica predovšetkým v prospech obyvateľov Gargana. Nespočetné milosti a zázraky sa pripisujú na jeho príhovor. Chýr o jeho svätosti sa rozšíril po celom svete. Ján Pavol II. sa 1. októbra 1983 prihovoril dvadsaťtisíc členom „modlitbových skupín“ Pátra Pia týmito slovami: „Vaša prítomnosť a váš kresťanský záväzok sú neodlučiteľne spojené s osobnosťou a dielom Pátra Pia z Pietrelčiny, pokorného kapucínskeho brata, ktorý po takmer päťdesiat rokov v Kláštore San Giovanni Rotondo žil a uskutočňoval svoje rehoľné zasvätenie Bohu v ustavičnej, dlhej a vrúcnej modlitbe a vo vysluhovaní sviatosti zmierenia viedol a usmerňoval tisícky veriacich, ktorí hľadali pravú cestu dokonalosti a kresťanskú svätosť.“ Páter Pio zomrel v skorých ranných hodinách 23.septembra 1968 s ružencom v rukách a s menom Ježiša a Márie na perách. „Tento pokorný kňaz,“ povedal Svätý Otec pri jeho beatifikácii, „udivil svet svojím životom úplne oddaným modlitbe a počúvaniu bratov.“
Text z knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Všemohúci a večný Bože, ty si dal svätému kňazovi Piovi osobitnou milosťou účasť na kríži tvojho Syna a prostredníctvom jeho služby si obnovil obdivuhodné prejavy tvojho milosrdenstva; na jeho orodovanie nám dopraj, aby sme boli neustále spojení s utrpením Krista a šťastlivo dosiahli slávu vzkriesenia. Amen.
