Serafín sa narodil v roku 1540 v Montegranaro pri Ankone ako syn Hieronýma Rapagnana a Teodory Giovannuzziovej v chudobnej, ale veľmi nábožnej rodine. Určitý čas pracoval ako sluha v dome istého roľníka a strážil jeho stádo. V tichu a samote sa naučiť čítať z veľkej knihy prírody a pozdvihnúť svoju myseľ k Bohu. Keď mal osemnásť rokov, zaklopal na dvere kláštora kapucínov v Tolentine. Po prekonaní určitých ťažkostí ho prijali ako rehoľného brata do Rádu menších bratov kapucínov. Noviciát si vykonával v Jesi. Putoval, možno povedať, z kláštora do kláštora, pretože napriek jeho dobrej vôli a veľkému úsiliu, ktoré vkladal do plnenia zverených povinností, nedokázal uspokojiť ani predstavených, ani spolubratov, ktorí ho neušetrili od výčitiek a trestov. On však vždy preukazoval veľkú dobrotu, pokoru, trpezlivosť, poslušnosť, žijúc v chudobe. Vykonával prácu vrátnika a záhradníka i almužníka. V styku s najrozličnejšími osobami dokázal nájsť vhodné slová, mal jemný prejav, aby priviedol duše k Bohu. Podľa príkladu svätého Františka miloval prírodu, ktorá oslovovala jeho srdce a povznášala ho k Bohu. Mnohé príbehy jeho života sa javia, akoby ožili niektoré z najcharakteristickejších strán „Kvietkov“. Bol detsky jednoduchý, pokorný a úzko spojeným s Kristom. Mal lásku k chudobným aj k hriešnikom. Mal dar od Boha uzdravovať chorých a vyznať sa v srdciach. Stal sa vyhľadávaným radcom. Od roku 1590 Serafín žil v Ascoli Piceno. Mesto si ho natoľko obľúbilo, že keď sa v roku 1602 rozšírila správa, že ho majú premiestniť, predstavení mesta napísali list do kláštora, aby tomu zabránili. Bol skutočným poslom pokoja a dobra, mal veľký vplyv na všetky sociálne vrstvy a svojím slovom dokázal utíšiť starú nenávisť, nadchnúť ľudí pre čnosti, meniť nevhodné zvyklosti, a tak dosiahnuť účinnú reformu v duchu Tridentského koncilu. Bol vzorom františkánskeho života, milovníkom modlitby, umŕtvovania, veľkým ctiteľom najsvätejšej Sviatosti a Božej Matky. Stále viac miloval Boha, hoci ho poznal len z dvoch kníh: z kríža a z františkánskeho ruženca. Mal šesťdesiatštyri rokov, keď on sám naliehavo prosil o viatikum, ale nikto neveril v jeho blízky koniec. Zomrel 12. októbra 1604 na ťažkú angínu.
Text z Kníh: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín, Liturgia hodín pre františkánsku rodinu
Dobrotivý Bože, svätého Serafína si obdaril mnohorakým darom svojho Ducha a tak si nám zanechal obdivuhodné svedectvo Kristovho bohatstva. Na jeho príhovor daj aj nám, aby sme rástli v tvojej múdrosti a verne kráčali podľa pravdy evanjelia. Amen.