Keď sme sa v piatok brodili hmlou do Liptovských Sliačov a nevedeli, ktorú cestu si máme vybrať a kadiaľ ísť,
ani vo sne nám nenapadlo, aké to bude charakteristické pre naše stretnutie.
Totiž okrem už tradičného hodnotenia letného tábora Gifry, počas ktorého sme si perfektne zaspomínali na letné radovánky,
a hlbokého rozmýšľania nad tým, ako sa v budúcnosti vyhnúť tomu, čo až také radostné nebolo, sme spoločne riešili,
ako to s tou našou Gifrou pôjde ďalej.
Takmer celé sobotné dopoludnie sme tápali v hmle a snažili sa nájsť cestu, ktorá by najlepšie vyhovovala cieľom a potrebám mladých ľudí.
A nájsť takú cestu nebýva nikdy ľahké. Ale s pomocou Božou ide všetko akosi jednoduchšie. A tak sme (snáď správne) pochopili Jeho plány.
V najbližších rokoch budeme teda robiť možno trochu neisté, ale dúfame, že správne, kroky s novým vedením, ktoré sme v sobotu volili.
Tentokrát sme však „šéfa“ vyberali spomedzi laických kandidátov. Spoločne sme dôveru vložili do rúk Barborky Minárikovej, ktorá bude
najbližšie dva roky predsedkyňou OZ Gifra. Okrem toho našu dôveru získali páter František, ktorý bude duchovným asistentom,
páter Gracián, ktorý má na starosti ekonimickú stránku, sestra Natanaela si na zodpovednosť zobrala aktivity
týkajúce sa ZKSM a Janka Liptáková bude záujmy nášho spoločenstva presadzovať pred verejnosťou.
„Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči nebadáte?“
Opustiť staré zaužívané koľaje je nám niekedy proti srsti, vzdať sa svojich plánov občas bolí a ak nebolí, tak minimálne naháňa strach.
Láska však vyháňa strach a my predsa sa milujeme navzájom, tak sa netreba báť. Hlavné je nezabudnúť, že Boh nás v rukách má.
A teda v ústrety krajším zajtrajškom! :o)
Hanittka
