Ani oko nevidelo ani ucho nepočulo, aký krásny deň mal
pripravený pre nás Pán…
Bola sobota 1.apríla – deň bláznovstiev a výmyslov a my
sme na jeden takýto výmysel naleteli :o).
Stretli sme na Patrónke a našim cieľom bolo doputovať do
Marianky. Vzhľadom na to, že brat Félix uzavrel až tri
stávky voči svojej nevere vo vysokú účasť, tak si nás
hneď spočítal. Skutočnosť ho veľmi sklamala, lebo všetky
tri stávky prehral. Mal smolu, že sa nás stretlo viac
ako šesť a zároveň menej ako štyridsať. Dokonca
františkánska mládež bola obnovená a posilnená o nové
tváre, ktoré sme doteraz nemali možnosť poznať.
A s takouto požehnanou účasťou sme mohli zahájiť naše
putovanie :o).
Popri Železnej Studienke sme zamierili na Kačín. Slniečko
krásne svietilo a bolo nenormálne teplo. Bundy a hrubé
svetre sme začali zhadzovať už po prvej pol hodine.
Františkánska družina sa tak nejako prirodzene rozdelila
na niekoľko podskupiniek, no tieto išli vždy v tesnom
závese za sebou. Témy, ktoré sa celou púťou niesli boli
rôzneho druhu a rôznej nálady :o). Nezasvätení účastníci
františkánskej mládeže sa mali možnosť dozvedieť, aké
možnosti nám ponúka naša GIFRA a v prípade záujmu vedia,
že dvere do nej majú dokorán otvorené :o).
V rámci putovania sa nám do cesty priplietli aj rôzne
zvieratká. Najmladší účastníci sa predbiehali v počítaní
nájdených žabiek a v najpomalšom prípade boli vyzvaní aj
na naháňanie hadaJ. Našťastie sme žiadne nebezpečné hady
nestretli, ale všetci sme s radosťou obdivovali
opaľujúceho sa slepúcha. Príroda sa ešte celkom
neprebudila z dlhého zimného spánku (dokonca sme mali
možnosť ešte poslednej guľovačky), no bolo v nej cítiť
len teraz začínajúcu sa jar. Pani fotografka, asi aj
preto o to s väčšou chuťou zachytávala každý prebúdzajúci
sa život.
Prišiel čas obedu. Hladné brušká sme trošku zasýtili na
lavičkách na Kačíne. Po krátkom oddychu sa družina opäť
pohla vpred. Počas tohto putovania nás čakalo zastavenie,
kde sme sa spoločne pomodlili modlitbu Anjel Pána.
Podľa vopred plánovaného :o) družina doputovala do cieľa
tesne pred svätou omšou, ktorá začala o 14,00hod. Svätú
omšu celebroval páter Gracián za účasti pátra Františka.
Nechýbali im ani miništranti, na ktorých bola radosť
pozerať, keďže najmladší z nich nemali moc skúsenosti s
touto službou. O hudobnú animáciu sme sa postarali my
všetci zúčastnení :o).
Po svätej omši sa rozdelili čítania pre jednotlivé
zastavenia krížovej cesty medzi mladých a pobrali sme sa
na „bolestnú cestu” na Kalváriu. V tichosti a rozjímaní,
každý so svojim úmyslom. Obohatení o radosť z Kristovej
obety, LÁSKY a spásy sme sa pomaly pobrali z pútnického
mariánskeho miesta, späť do centra diania –
františkánskeho kláštora, kde nás čakali pripravené
opečené párky a premietanie biblického filmu Jeremiáš.
Danka