Svätý Ignác sa narodil 5. júna 1686 v Santhii v diecéze Vercelli (Piamonte) ako syn Petra Pavla Belvisottiho a Márie Alžbety Balocco v Piemonte. Pri krste dostal meno Vavrinec Móric. Neskôr ako rehoľník prijal meno Ignác.
Keď mal osem rokov, zomrel mu otec a jeho kresťanskú výchovu viedol istý zbožný kňaz. Postupne v ňom dozrievalo rozhodnutie zasvätiť sa výlučne službe Bohu. Teológiu vyštudoval vo Vercelli. V roku 1710 bol vysvätený za kňaza a o krátky čas ho vymenovali za kanonika kostola v Santhii. Neprijal ponuku stať sa farárom. V túžbe po väčšej dokonalosti zriekol sa všetkých pozemských záležitostí a po prekonaní viacerých ťažkostí vstúpil v Chieri do Rádu menších bratov kapucínov, kde v roku 1717 zložil rehoľné sľuby.
Dvadsaťpäť rokov bol horlivým, neúnavným a vyhľadávaným spovedníkom, dobrým duchovným vodcom v rozličných kláštoroch v Piemonte a od roku 1727 v Turíne, kde bol aj magistrom novicov. Stal sa modelom všetkých čností, dokázal viesť mladých františkánov k serafínskej dokonalosti.
V čase vojny, ktorá vypukla v roku 1743, vykonával kňazskú službu medzi vojakmi, ktorým poskytoval fyzickú i duchovnú pomoc. Zvyšok svojho života venoval vyučovaniu katechizmu tak mládeže, ako aj dospelých. Viedol duchovné cvičenia najmä pre rehoľníkov, v ktorých vzbudil svojím slovom i príkladom túžbu po najvyššej kresťanskej a františkánskej spiritualite. Dlhé hodiny zostával na kolenách pred svätostánkom. Zachovalo sa jeho dielo „Meditácie pre kurz duchovných cvičení“, ktoré vyšlo tlačou v Ríme prvýkrát v roku 1912. Zomrel 22. septembra 1770 vo veku 84 rokov.
Vznešený a večný Bože, ty si chcel, aby na obnovenie ľudskej prirodzenosti poslušnosť opravila to, čo stratila pýcha; dopraj milostivo, aby modlitby a príklady svätého kňaza Ignáca poskytli nám viac ochoty plniť tvoju vôľu, lebo ty nás učíš, že to je daný základ našej spásy. Amen.
Text z kníh: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín, Liturgia hodín pre františkánsku rodinu.
