Šestnáste storočie bolo poznačené rozsiahlym reformným hnutím rehoľného života takmer vo všetkých rádoch. Zatiaľ čo františkáni oživujú svoj rád obdivuhodným dodržiavaním reguly skupinou veľkých svätých a apoštolov, aj rád klarisiek zrealizoval niekoľko pokusov o návrat k pôvodnej prísnosti. Sám Boh si vyvolil poníženú a silnú francúzsku pannu, aby začal intenzívnu obnovu chudobných paní svätej Kláry. Koleta žila svoje detstvo poznačené zázračným znamením: narodila sa matke, ktorá bola už v pokročilom veku, rástla zázračne, vyhľadávala samotu, pokánie a modlitbu. Po strate rodičov cíti pohnútku k životu v klauzúre, ale spočiatku sa postaví proti poslaniu, ktoré jej Boh zjavne manifestoval. Istý čas trpela nemotou a slepotou. Nakoniec pochopí a predstaví sa pápežovi, ktorý bol vtedy v Nice, a predloží mu Božiu vôľu, pokiaľ ide o jej život. Sám pápež ju pripustí k obliečke a k sľubom podľa Reguly svätej Kláry a po jeho poverení prináša reformný projekt všetkým kláštorom klarisiek vo Francúzsku. Koleta jemne a odvážne začala reformu nielen klarisiek podľa nariadenia Benedikta XIII., ale aj menších bratov. Reformovala sedemnásť kláštorov II. Rádu v prísnej chudobe podľa reguly svätej Kláry, ku ktorej pridala stanovy. Rozšírila svoj vplyv na sedem kláštorov menších bratov. V Taliansku vstúpili ku klariskám a vo Francúzsku ku koletinkám nielen dievčatá zo šľachtických rodín, ale aj jednoduché dievčatá. Koleta zomrela vo svätosti 6. marca 1447 v Gante vo veku 66 rokov.
Text z knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Pane a Bože náš, dopraj, aby sme ťa uctievali celou dušou a všetkých ľudí milovali opravdivou láskou. Amen.
