Didak z Alcaly sa narodil asi v roku 1400 v San Nicolas de Puerto v Andalúzii v Španielsku. V túžbe po samote a pokání ešte ako veľmi mladý žil niekoľko rokov ako pustovník vedľa Kostola svätého Mikuláša vo svojom rodisku. Popri modlitbe a kontemplácii pracoval v záhrade a plietol košíky z prútia a pomáhal pri domácich prácach. Všetko, čo za to dostal, dával chudobným. Chýr o jeho svätosti sa rozšíril aj po okolí. V túžbe po vyššom stupni dokonalosti rozhodol sa vstúpiť do Rádu menších bratov. Odišiel do kláštora v Arizal neďaleko Córdoby, kde zložil aj večné sľuby a stal sa rehoľným bratom. Svojím rýchlym napredovaním v čnostiach bol vzorom pre spolubratov. Túžbou jeho srdca bola misionárska práca. V roku 1441 ho vyslali na Kanárske ostrovy, kde horlivo a úprimne pracoval osem rokov a stal sa aj gvardiánom v kláštore vo Fuerteventura. V roku 1449 sa vrátil do Španielska a odtiaľ v roku 1450 išiel do Ríma v sprievode svojho spolubrata Alfonza de Castro, aby sa zúčastnil na oslavách jubilejného roka a kanonizácie svätého Bernardína Sienského. V čase jeho pobytu v Aracoeli vypukla epidémia, ktorá zachvátila celý Rím. Obyvateľstvo pritom trpelo nedostatkom potravín. Diego plný starostlivosti dokázal zabezpečiť pre svojich spolubratov, z ktorých väčšina bola chorá, dostatok potravy a sám obetavo ošetroval chorých a úbohých ľudí vo všeobecnom nedostatku, k čomu sa pridružil aj mor. Mnohých uzdravil tým, že sa ich dotkol svojimi prstami namočenými voleji pred obrazom najsvätejšej Panny. Keď sa vrátil do Španielska, žil až do svojej smrti v niekoľkých kláštoroch. Zomrel 12. novembra 1463 v Alcale blízko Madridu vo veku 63 rokov.
Text z Knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Večný Bože, ty si v obdivuhodnom riadení dejín volíš to, čo svet pokladá za slabé, aby si zahanbil, čo je v očiach sveta mocné; vrúcne ťa prosíme, dopraj nám v tomto živote nasledovať svätého Didaka v poníženosti, aby sme ako on dosiahli večnú slávu v nebesiach. Amen.