Klára Offreducciová sa narodila 16. júla 1194 v Assisi v šľachtickej rodine Favorone de Offreduccio. Keď sa František dozvedel o túžbe mladej Kláry poznať jeho život, aby ho aj ona mohla žiť, zaradoval sa v Pánovi. Po rozhovoroch s ním sa veľmi skoro rozhodla utiecť z rodičovského domu a v Kostole Panny Márie Anjelskej v Porciunkule prijala habit z rúk Františka. V kostolíku svätého Damiána, ktorý František obnovil vlastnými rukami a prorokoval tam svojmu pomocníkovi, že tam prídu „sväté panie“, ktoré naplnia kostol vôňou svojich čností, Klára o niekoľko týždňov zhromaždila okolo seba skupinu panien a medzi nimi i svoje sestry Agnesu a Beatrix a svoju matku Ortulanu, a tak vznikol rád chudobných paní, ktoré sa neskôr nazvali klariskami. Pre túto skupiny sa stala matkou, magistrou a sestrou. Nesľúbila im nič, iba bohatstvo najprísnejšej chudoby a pokánia a radosť z rozhovorov s Bohom. Život, ktorý viedli v Kláštore svätého Damiána sa čoskoro stal pre celú Cirkev príkladom svetla a viery, žiarivým znamením nebeských skutočností, ktoré už teraz prežívali. František bral Kláru ako prvorodenú v jeho duchu, ako sadeničku a pevnosť chudoby. K nej prichádzal po radu, keď chcel vedieť Pánovu vôľu týkajúcu sa orientácie, ktorú mal dať svojmu rádu. Povedala mu: „Pán chce, aby bratia nežili len pre seba, ale aj pre druhých, aby žili aktívny a kontemplatívny život.“ Serafínsky Chudáčik pripravil pre „chudobné panie“ v Kláštore svätého Damiána regulu viazanú na najprísnejšiu chudobu. Klára podľa príkladu svätého Františka bola úzkostlivou strážkyňou chudoby. Od pápeža Gregora IX. dostala tzv. „privilégium chudoby“. Klára bola abatišou až do svojej smrti a svoj post vykonávala s láskavosťou a porozumením, ale žiarlivo dozerala na rehoľnú disciplínu. Na seba bola až hrdinsky prísna: nosila cilícium, spávala na tvrdej zemi, kým jej sám František nenariadil používať rohožku. Klára vynikala hlbokou úctou ku Kristovým mukám a k Eucharistii, ku ktorej ju viazala zázračná epizóda s vojskom Saracénov, ktorí pod vedením Vitala z Aversu v roku 1242 obliehali Assisi a prišli až po Kláštor svätého Damiána. Napriek tomu, že bola chorá, nechala sa vtedy preniesť s Ježišom vo sviatosti až na najvyšší bod kláštora, aby ju Saracéni videli. Keď sa pomodlila, bolo počuť hlas z neba: „Vždy sa o vás postarám a budem vás chrániť!“ Útočníci, zasiahnutí tajomnou silou rýchle opustili posvätné miesto. Život Kláry, ktorú viedol František, mal kontemplatívny a klauzúrny charakter, ale nie pustovnícky. Sestry klarisky mali na pamäti dobro celého ľudstva. Klára napísala svätej Anežke do Prahy: „Považujem ťa za pomocníčku samého Boha a za oporu slabých a trasúcich sa členov jeho Najsvätejšieho tela.“ Klára zomrela 11. augusta 1253 vo veku 59 rokov. Jej telo bolo od r. 1260 uložené v bazilike, ktorá je pomenovaná po nej. Pius XII. ju vyhlásil za patrónku televízie.
Text z knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Bože, ty si vložil do srdca svätej Kláry veľkú lásku k evanjeliovej chudobe; na jej príhovor nám pomáhaj nasledovať Ježiša Krista v duchu chudoby, aby sme si zaslúžili naveky žiť s tebou v nebeskom kráľovstve. Amen.
