Maximilián Mária Kolbe sa narodil 8. januára 1894 v Zduňskej Woli neďaleko Lodže v strednom Poľsku ako druhý z piatich detí. V desiatich rokoch sa mu stala mimoriadna vec. Zjavila sa mu Panna Mária a ukazovala mu dve koruny: jednu bielu a druhú červenú. Opýtala sa ho, ktorú si vyberie. Odvetil, že obidve. Keď mal trinásť rokov, vstúpil do Rádu menších konventuálnych bratov vo Ľvove. Po prvých štúdiách a noviciáte ho poslali do Ríma, aby sa zdokonalil v teologických štúdiách na medzinárodnom Kolégiu svätého Teodora, kde získal diplom z teológie a z filozofie. Inšpirovaný čistými mariánskymi a františkánskymi ideálmi založil 36. októbra 1917 s inými spolubratmi, dvoma Rumunmi a štyrmi Talianmi, „Rytierstvo Nepoškvrnenej“. O rok ho vysvätili za kňaza. V roku 1919 sa vrátil do svojej vlasti a začal jeho mariánsky apoštolát podľa „Rytierstva Nepoškvrnenej“, čím dal život mariánskym skupinám, náboženským a kultúrnym podujatiam. V roku 1927 založil „Mesto Nepoškvrnenej“ alebo „Niepokalanow“, v ktorom sa žilo intenzívnym duchovným životom zasväteným Márii. Jeho obyvatelia sa venovali rozličným druhom apoštolátu, zvlášť apoštolátu dobrej tlače, pričom používali najmodernejšie vynálezy techniky. Rozvinul rozsiahlu činnosť, keď asi 40 km od Varšavy vybudoval polygrafický podnik, ktorý dosiahol vysokú publikačnú úroveň: vychádzal denník s 250 000 exemplármi, mesačný buletín s 250 000 výtlačkami pre mladých, milión výtlačkov „Rytiera Nepoškvrnenej“ a iné publikácie a časopisy. Do tejto činnosti bolo zainteresovaných tisíc bratov pracovníkov, profesionálov, technikov — všetci zasvätení práci pre Nepoškvrnenú a pre dobro blížneho, využívajúc všetky moderné prostriedky: tlač, rádio, kino, lietadlo. V roku 1930 s vrelou horlivosťou, priniesť Boha všetkým ľuďom prostredníctvom Nepoškvrnenej, cestoval na Orient. Neďaleko Nagasaki v Japonsku založil druhé „Mesto Nepoškvrnenej“ s tým istým cieľom, ako malo prvé mesto, nazvané Mugenzai-No-Sono. A aj tam dosiahol značný rozvoj tohto diela medzi nekresťanským obyvateľstvom. Z Japonska odišiel do Indie, kde chcel tiež založiť nové mariánske centrum, ale narušené zdravie mu to nedovolilo. V roku 1936 sa vrátil do Poľska, kde znovu prevzal riadenie „Mesta Nepoškvrnenej“ a priviedol ho v roku 1938 k vrcholnému rozvoju. Druhá svetová vojna a napadnutie Poľska zničila jeho dielo. Jeho väzenie v niekoľkých koncentračných táboroch poznačilo jeho „Via Crutis“ až do februára 1941, keď ho deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Tam obetoval svoj život, aby zachránil istého otca rodiny. Namiesto neho zomrel v „bunkri hladu“ po smrtiacej injekcii vo veku 47 rokov. Udialo sa tak 14. augusta (v predvečer slávnosti nanebovzatia Panny Márie) a 15. augusta ho hodili do pece krematória.
Text z Knihy: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín
Bože, ty si naplnil svätého kňaza a mučeníka Maximiliána nevšednou láskou k nepoškvrnenej Panne Márii, horlivosťou pre spásu duší a láskou k blížnemu; pokorne ťa prosíme, daj, aby sme na jeho príhovor neúnavne slúžili svojim bratom na tvoju slávu a mali silu stať sa podobnými tvojmu Synovi aj obetovaním svojho života. Amen.
