Vavrinec Russo sa narodil 22. júla 1559 v Brindisi. Keď zostal sirotou po otcovi ešte ako dieťa, ujali sa ho menší bratia konventuáli, ktorí mu umožnili humanistické štúdium. Keď mu zomrela aj matka, ako štrnásťročný odišiel zo seminára aj z rodného mesta a išiel do Benátok k svojmu strýkovi. Tam spoznal menších bratov kapucínov a prosil o prijatie do ich rádu. Pobudol rok noviciátu v Benátkach a 24. marca 1578 zložil rehoľné sľuby. V Padove študoval logiku a v Benátkach filozofiu a teológiu. Obdarený výnimočným nadaním a hnaný neuhasiteľnou túžbou po poznaní venoval sa hlbokým biblickým štúdiám. Študoval biblické jazyky, najmä semitské, a naučil sa ich tak dokonale, že dostal do pomykova aj samotných rabínov.
Dňa 18. decembra 1582 ho v Benátkach vysvätili za kňaza a zverili mu vyučovanie teológie. Svojou posvätnou vedou a svätosťou čoskoro získal obľubu vzdelancov a svojich spolubratov.
Obdarený zázračnou inteligenciou a pamäťou spojil teologickú prípravu so širokým poznaním antických a živých jazykov. Takto mohol prejsť celou Európou a vnášať všade do stredu bludov solídne slovo pravdy, poslušnosti a viery.
Niekoľkokrát ho zvolili za provinciálneho ministra a napokon za generálneho ministra Rádu menších bratov. Pritom však pešo prešiel značnú časť Európy a navštevoval svojich spolubratov, vplýval na nich svojím príkladom života a svojím horlivým slovom. K apoštolskej a otcovskej aktivite pridal aktivitu spisovateľa. Bol autorom mnohých diel z patristiky, z dogmatiky a biblickej exegézy.
Klement VIII. ho poslal do Uhorska, Čiech, Belgicka, Švajčiarska, Nemecka, Francúzska, Španielska a do Portugalska. Bol kazateľom a veľvyslancom u vládcov kresťanských krajín, ktoré boli ohrozené vpádom tureckých vojsk, a povzbudzoval ich na spoločnú obranu a záchranu kresťanstva. Po vojne Pavol V. ho poslal ako veľvyslanca mieru do kresťanských veľmocí, medzi ktorými boli ešte nezhody. Dokázal si ich získať svojou poníženosťou, miernosťou a výrečnosťou človeka zvyknutého na modlitbu a pokánie.
V roku 1619 sa vydal na svoju poslednú cestu na Tiberský polostrov V mierovej misii ku kráľovi Filipovi III. Dňa 22. júla 1619 Vavrinec zomrel v Beleme neďaleko Lisabonu vo veku 60 rokov. V roku 1959 ho Ján XXIII. vyhlásil za „učiteľa Cirkvi“.
Bože, svätému kňazovi Vavrincovi si udelil ducha rady a sily, aby šíril slávu tvojho mena; dopraj, aby sme v tom istom duchu spoznali, čo máme konať, a na jeho orodovanie to aj uskutočňovali. Amen.
Text z kníh: Františkánski svätí na každý deň – Vydavateľstvo Serafín, Liturgia hodín pre františkánsku rodinu.
